BERLÍN. Bývalí členovia nemeckej teroristickej organizácie Frakcia Červenej armády (RAF) Silke Maierová-Wittová a Peter-Jürgen Boock označili svojho bývalého kolegu z RAF Stefana Wisniewského za vraha generálneho prokurátora krajiny Siegfrieda Bubacka. Pri atentáte 7. apríla 1977 prišli o život aj dvaja ľudia zo sprievodu prokurátora.
Súčasne tak výrazne pomohli Verene Beckerovej, ktorá by v blízkej budúcnosti, od štvrtka 30. septembra, mala čeliť v procese na Vrchnom krajinskom súde v Stuttgarte obvineniu zo spoluúčasti na tomto zločine.
Obaja pamätníci doby pre Spiegel TV uviedli, že na obeť pálil z motocyklu práve Stefan Wisniewski.
Názor exteroristov je v príkrom rozpore s tvrdením syna zavraždeného Michaela Bubacka, ktorý by pred súdom chcel preukázať, že na jeho otca strieľala Verena Beckerová.
Maierová-Wittová svoje tvrdenie opiera o informácie od inej exteroristky Sieglinde Hofmannovej o samotnom atentátnikovi, ktorý mal podľa nich telefonicky informovať o útoku Brigitte Mohnhauptovú, jednu z protagonistiek RAF. Hofmannová bola v tom čase Wisniewského milenkou a robila si o neho veľké starosti.
Boock bol zasa priamym svedkom spomínaného telefonátu atentátnika a Mohnhauptovej.
Obaja tvrdili, že v inkriminovaný deň sa v spoločnosti Sieglinde Hofmannovej a Brigitte Mohnhauptovej zdržiavali v Amsterdame, čo je zasa v rozpore s informáciami spolkových orgánov na ochranu ústavy, v zmysle ktorých sa Beckerová a Mohnhauptová mali v tom čase zdržiavať spoločne v Iraku.
Podľa oficiálne nepotvrdených informácií nemeckých médií mala Verena Beckerová ešte na sklonku 80. rokov minulého storočia uviesť pre Spolkový úrad pre ochranu ústavy meno skutočného Bubackovho vraha. Túto informáciu dostala v príslušnom spise s poznámkou o staršom neoverenom údaji jednotlivca aj prokuratúra a to v júni 2007.
Odvtedy čelí medzičasom 57-ročný Stefan Wisniewski vyšetrovaniu v tejto súvislosti.
Účastníka únosu prezidenta zväzu zamestnávateľov Hansa-Martina Schleyera z 5. septembra 1977 a jeho následnej popravy zadržali 11. mája 1978 na letisku Orly v Paríži a vydali na trestné stíhanie do Nemecka. Tam ho uznali vinným z celého radu ťažkých zločinov a odsúdili ho na dvojnásobné doživotie. Z väznice ho podmienečne prepustili na slobodu v roku 1999.
Zdroj: Spiegel Online, DPA
