Článok pobúril americkú Ligu proti hanobeniu, ktorá Time neváhala obviniť z toho, že pracuje so stáročnými predsudkami o tom, že židia sú na peniaze.
Nuž, sú. Ako každý iný.
Time píše, že Izraelčania sa v kaviarňach namiesto debát o mieri, bavia o tom, ako sa im ekonomicky darí či nedarí.
Áno, veď o tom, ako zaplatiť hypotéku, kde majú lacnejšie detské topánky a prečo sú tento rok paradajky také drahé, sa hádam rozprávajú ľudia na celom svete. Tak prečo by sa Izraelčania nemali?
A prečo si zase niekto myslí, že každé spojenie slova žid a peniaze musí byť rovno antisemitizmom či nejakým predsudkom?
Veci sa majú takto: Izraelu sa ekonomicky darí ako máloktorej krajine na svete. A ľudia sa to snažia využiť.
To, že sa Izraelu naopak nedarí dosiahnuť mier, je tiež fakt. No očakávať od občanov, že budú nečinne čakať, kým teda príde, je tiež zvláštne.
Čakanie nikomu nezaplatí účty. Izraelčania by chceli mier pre svoje deti, ale keď je v nedohľadne, snažia sa ich zabezpečiť inak. To je úplne v poriadku.
Aj preto je reakcia Ligy proti hanobeniu mierne hysterická. A v zásade len urobila Time reklamu. Je mnoho iných prípadov, keď je mediálna kritika Izraela založená na hlúpych a hlavne nebezpečných predsudkoch.
Teraz sa to nestalo. Signifikantné je, že kým článok pobúril amerických židov, v Izraeli až takí rozhorčení neboli. Tu totiž vedia, že mier bude alebo nebude bez ohľadu na to, či sa oň starajú, alebo nie. A to, čo o tom napíše Time, nie je vôbec podstatné.
