MOSKVA, PRAHA. Kedysi to bol jeden z prominentov komunistického režimu. Keby Sovietsky zväz existoval dodnes, možno by Gennadij Janajev ešte pár rokov zostal živý.
Rakovinu pľúc by mu liečili v najlepších nemocniciach, dostával by lieky len pre „vyvolených“, politbyro by mu možno zaplatilo zahraničnú kliniku alebo zavolalo známeho svetového špecialistu.
Janajev prežil komunistické impérium o 19 rokov a zomrel ako obyčajný ruský občan vo veku, ktorého sa väčšina v Rusku nedožíva – mal 74 rokov.
Bývalý sovietsky viceprezident, komsomolec komunista Gennadij Janajev bol hospitalizovaný v pondelok. Lekári hneď upozornili príbuzných, aby sa pripravili na najhoršie.
Gennadij Zjuganov, šéf Komunistickej strany Ruska, odvážne a zrejme i úprimne vyhlásil, že je mu ľúto nielen smrti Janajeva, ale i toho, že on a ďalší vodcovia „povstania“ neboli v roku 1991 pri pokuse o zvrhnutie nastupujúcej moci a zachovania Sovietskeho zväzu tvrdší.
Keby sa Zjuganovov sen splnil, mohol sa Janajev stať hlavou štátu – v roku 1991 ho Štátny výbor pre výnimočný stav (skupina komunistických pučistov) vymenoval za dočasného sovietskeho prezidenta.
Na konferencii, kde členovia výboru oznamovali túto novinu, sa mu triasli ruky tak, že to komentovali novinári na celom svete: bojí sa a je nervózny. Vedel prečo.
Pokus o štátny prevrat stroskotal už po troch dňoch. Zvíťazili prívrženci prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina. Sovietsky zväz sa hneď rozpadol a Janajev i jeho druhovia skončili vo väzení. Na slobodu ich pustili až po amnestii v roku 1994.
