MOSKVA, PRAHA. Rusko plánuje obnoviť a posilniť svoju „vedeckú prítomnosť v Arktíde“. Ruský premiér Vladimir Putin to včera vyhlásil na moskovskej Arktickej konferencii.
Mimoriadny záujem o Arktídu vyplýva z predpokladov geológov o značnom nerastnom bohatstve v tejto časti planéty. V blízkosti Severného pólu by sa podľa odhadov mohla nachádzať tretina svetových zásob plynu a 14 percent ropných zásob.
Rusko si už teraz nárokuje podstatnú časť tohto energetického bohatstva. Putin však včera na medzinárodnom fóre zdôraznil, že nie je dôvod obávať sa vojny o bohatstvo severu.
Katastrofa nehrozí
„Väčšina katastrofických scenárov o Arktíde nemá reálny základ,“ povedal Putin a dodal, že „sám v Arktíde ťažko niekto prežije,“ a preto treba spolupracovať.
Vyzval aj ku „generálnemu upratovaniu“ ruského arktického územia, ktoré je posiate odpadkami v okolí polárnych miest i vojenských základní, letísk a prístavov.
V poslednom čase sa Arktída stala centrom záujmu viacerých krajín, vrátane oboch veľmocí, Ruska a Spojených štátov.
Moskva sa snaží vyhlásiť časť Arktídy za svoje teritórium. V roku 2008 zaslala OSN žiadosť o zmenu svojich štátnych hraníc.
Najväčší ešte väčší
Ruskí odborníci podporovaní Kremľom argumentujú, že teritoriálny šelf Ruskej federácie je rozsiahlejší, než sa pôvodne predpokladalo. Odvolávajú sa na výsledky vedeckej expedície, ktorá v roku 2007 preskúmala dno oceánu v oblasti Severného pólu a dokonca tu umiestnila v hĺbke 4 261 metrov ruskú štátnu vlajku.
Podľa ruských geológov Chrbát Lomonosova na morskom dne patrí geologicky k ruskej pevnine a ruská hranica by sa tak mala významne posunúť. Už teraz najväčšia krajina sveta by sa tak zväčšila o jeden milión štvorcových kilometrov. Vtedy sa vo svete strhla vlna kritiky a Rusov obviňovali z expanzie.
Podľa konvencie OSN o morskom práve zahrňuje kontinentálny šelf morské dno a akékoľvek bohatstvo, ktoré obsahuje, až do vonkajšej hranice podmorského okraja pevniny.
Geologickú rozviedku za touto hranicou môžu sprevádzať len štáty, ktoré s Arktídou hraničia, a to na území 370 kilometrov od svojich brehov.
Autor: Petra Prochádzková
