BRUSEL, BRATISLAVA. Viacerým europoslancom sa nepáči, že na vyššie pozície v európskej diplomatickej službe sa zatiaľ dostalo málo ľudí z bývalého východného bloku aj málo žien.
Chcú presadiť kvóty podľa národnosti aj pohlavia a sú ochotní preto aj blokovať spustenie služby naplánované na december. Napísal to týždenník European Voice.
Úsilie presadiť kvóty vedie poľský pravicový europoslanec a člen zahraničného výboru Jacek Saryusz-Wolský. Viacerých poslancov nahnevalo, že po prvom kole nominácií na pozície šéfov a zástupcov nových ambasád únie sú na 29 ambasádach len štyria zástupcovia novších členských štátov.
Kvóty majú malú šancu Šéfka úniovej diplomacie Catherine Ashtonová sa bráni, že krajiny z východného bloku sa vo väčšine hlásili na tie isté pozície v susedných krajinách. Súťažili tak proti sebe.
„Takmer dve tretiny kandidátov z novších členských štátov sa sústredili len na päť pozícií,“ vyhlásila a dodala, že kvóty by mohli „vylúčiť zo súťaže tých najlepších (kandidátov)“.
Prví vybraní eurodiplomati Španielsko: 5 (Argentína, Čína, Angola, Namíbia, G.-Bisau) Francúzsko: 3 (Filipíny, Čad, Zambia) Írsko: 3 (Bangladéš, Botswana, Mozambik) Taliansko: 2 (Albán., Uganda) Poľsko: 2 (Južná Kórea, Jord.) Nemecko: 1 (Čína) Rakúsko: 1 (Japonsko) Holandsko: 1 (Južná Afrika) Bulharsko: 1 (Gruzínsko) Litva: 1 (Afganistan)
Podľa rebelov však napríklad súčasný španielsky vyslanec únie v Rusku či portugalský vyslanec únie na Ukrajine nevedia skoro vôbec po rusky.
„Bývalé koloniálne veľmoci lepšie poznajú situáciu v Latinskej Amerike či na Blízkom východe. Východoeurópski diplomati zase v postsovietskej oblasti. To je realita,“ hovorí pre EUobserver Saryusz-Wolský.
Šance na presadenie kvót sú však malé. Nemecký pravicový europoslanec Bernhard Rapkay povedal, že síce súhlasí s obavou o geografickú rovnováhu, no nápad presadiť kvóty podľa národnosti „nemá šancu prejsť v europarlamente, tobôž v Rade Európskej únie“.
Podľa analytika bruselského Centra pre štúdium európskych politík (CEPS) Piotra Kaczynského sú kvóty len populizmom. „Je ilúziou myslieť si, že vplyv krajiny sa dá zmerať počtom ľudí, ktorých do systému dostane,“ hovorí pre SME.
„Dôležité je, aby všetci diplomati reprezentovali celú Európsku úniu. Nie je to ako krájanie koláča pre členské štáty,“ dodáva.
Dzurinda lobuje za Balkán Slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda tvrdí, že naši diplomati stále majú šancu získať vyššie pozície na ambasádach únie.
„Dvaja, ktorých mám, sú stále v hre o významné pozície. Bez hanby za nich lobujem a lobovať budem,“ povedal na poslednom summite v Bruseli. Má ísť o diplomatov pre oblasť východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) a západného Balkánu, o ten má záujem aj Slovinsko.
Eurodiplomat: Ideál, čo nemôže fungovať
Majú posilniť vplyv Európskej únie v zahraničí. Zatiaľ sa ich tvorcovia hlavne hádajú.
BRUSEL, BRATISLAVA. Na začiatku asi tisícka a neskôr sedem až osemtisíc eurodiplomatov bude mať neľahkú úlohu dokázať, aby Európska únia hovorila v zahraničí jednotne, tak, ako jej to naplánovali strojcovia Lisabonskej zmluvy.
Zatiaľ však jej členovia dokazujú opak. Členské štáty aj európske inštitúcie sa od začiatku tvorby novej diplomatickej služby hádajú o to, kto v nej má aký vplyv a koľko diplomatov si presadil na vyššie pozície.
Eurodiplomati pritom nemajú zastupovať svoju krajinu, ale Európsku úniu ako takú a majú hovoriť v mene všetkých 27 členských štátov Európskej únie. Pôsobiť budú na takmer 140 ambasádach únie vo svete, ktoré doteraz patrili Európskej komisii aj nominanti členských štátov a Rady Európskej únie.
Ambasády únie majú pomôcť občanom únie v núdzi bez ohľadu na to, z ktorej členskej krajiny pochádzajú. Suplovali by ambasády členských krajín tam, kde sa to samostatne štátom neoplatí. Mali by tiež koordinovať pomoc občanom z členských krajín v tretích krajinách pri katastrofách.
Zjednotenie pracovníkov inštitúcií únie v zahraničí a zavedenie jednej šéfky či šéfa diplomacie majú dosiahnuť aj to, aby únia v zahraničí nehovorila len o ekonomike, ale aj o politike či obrane.
Už teraz niektorí europoslanci kritizujú relatívne skromný rozpočet na prvý rok 9,5 milióna eur. Ten sa bude musieť nafúknuť, ak sa má služba zväčšiť na sedem či osemnásobok a získať väčší vplyv.
Podľa analytikov potrvá roky, kým si služba vybuduje meno, a ak vôbec chce posilniť vplyv únie, budú jej musieť diplomati členských štátov prepustiť viac kompetencií. Pohľad na formovanie služby na to veľkú nádej nedáva.
Ela Rybárová
