MOSKVA, PRAHA. Ruská centrálna banka to navrhuje už dlhšie. Vyrábať kopejky sa neoplatí, mali by sa zrušiť. Poslanecký výbor pre finančné trhy a obeh peňazí síce až tak ďaleko nešiel, ich razenie však už zastavil. A z obehu vyradil jednokopejku.
Mince s vyrazenou päťkou by podľa poslancov zatiaľ v obehu zostať mali. Pri hotovostných operáciách sa bude zaokrúhľovať smerom dolu.
Bankári tvrdia, že výroba jednej kopejky stojí až 47 kopejok, a päťka už takmer rubeľ. S cenou kovov sa zvyšuje aj cena mincí. Kopejky sú z ocele, jednokopejka váži 1 gram, päťkopejka 1,6 gramu. V obehu ich je požehnane – na každého Rusa pripadá 51 kopejkových mincí a asi 50 päťkopejkových.
Poslanec Dmitrij Anajev zdôraznil, že zrušenie malých mincí je pochopiteľné z ekonomického hľadiska. Naznačil ale, že kopejka má aj vlasteneckú cenu. „Z psychologického hľadiska to bude veľmi ťažký krok,“ priznal tiež. Ceny sa pritom v Rusku dnes často s presnosťou na kopejky neuvádzajú. Od roku 1998 vzrástli 9,2-krát.
Už pred dvomi rokmi centrálna banka vyčíslila, čo výroba drobných stojí. Parlament kopejku do dôchodku neposlal, hoci sa takmer prestala používať. Na stranu ekonómov sa pomaly prikláňa i verejná mienka. Dnes je podľa sociológov každý druhý Rus presvedčený, že sa bez jednokopejkovej mince obíde.
Kopejku, ktorej názov zrejme pochádza od ruského slova „kapjo“ (kopija), zaviedla v roku 1535 matka ruského cára Ivana Hrozného, Jelena Glinskaja. Na prvých kopejkách bol jazdec s kopijou. Medenú kopejku, ktorá sa rovnala stotine strieborného rubľa, zaviedol až cár Peter I.
