BERLÍN, BRATISLAVA. O tých číslach sa nesnívalo ani Joschkovi Fischerovi v najslávnejších časoch jeho strany Zelených.
To bolo bývalé protestné hnutie prvýkrát v nemeckej vláde, on bol ministrom zahraničných vecí a vicekancelárom a stranu volilo v rokoch 1998 až 2005 sedem až osem percent voličov.
Tak ako sociálni demokrati
Posledné prieskumy verejnej mienky vyniesli dnes opozičnej strane rekordnú popularitu - volilo by ju 24 percent, rovnako ako jednu z dvoch najväčších politických strán sociálnych demokratov (SPD).
Dramatickú zmenu nálad nemeckých voličov ukázal prieskum inštitútu Forsa pre televíziu RTL a magazín Stern. Takú podporu Zelení nemali ani pri voľbách, ani v prieskumoch. Minulý rok im v parlamentných voľbách dalo hlas 10,7 percenta Nemcov. To bol ich najlepší výsledok od roku 1983, keď sa prvýkrát dostali do parlamentu.
Dnes sa doťahujú aj na vládnych kresťanských demokratov (CDU) kancelárky Angely Merkelovej, ktorých by podľa rovnakého prieskumu volilo 29 percent. A ďaleko za sebou nechali druhú koaličnú stranu liberálov (FDP), ktorí klesli z takmer 15 percent vo voľbách na päť percent.
Ostatní sú prislabí
Berlínsky politológ Gero Neugebauer vysvetľuje atraktivitu Zelených slabosťou ostatných politických strán. „Ľavica (strana postkomunistov a odborárov - pozn. red.) vybledla, únia (CDU/CSU) sa dookola mýli, SPD nemá nijaký jasný profil,“ povedal pre magazín Stern.
Zelení naopak získavajú potom, čo sa vláda rozhodla predĺžiť životnosť jadrových elektrární v priemere o 12 rokov a mení tak zákon, ktorý prijali Zelení a SPD vo vláde. Podľa neho mali poslednú jadrovú elektráreň v krajine odpojiť v roku 2022.
Zelení pôsobia na ľudí dôveryhodne a spoľahlivo, pretože nemenia názory. Ťažiť sa z toho snažili sociálni demokrati a nasadili tvrdý protiatómový kurz. Nevyšlo im to.
„Bratali sa so Zelenými proti jadrovej energii. A tu mnoho ich stúpencov radšej išlo k originálu,“ povedal médiám šéf inštitútu Forsa Manfred Güllner.
Únava z veľkých strán sa v Nemecku prejavuje dlhodobo. Kresťanskí (CDU) i sociálni demokrati (SPD) sa roky pohybujú na hranici 30 percent a strácajú štatút veľkých ľudových strán. Doháňajú ich menšie strany sprava i zľava.
