ŠTRASBURG/BRUSEL. Tie predchádzajúce pritom nazval "viac než fraškou demokracie".
Decembrové voľby prezidenta vidí Buzek aj ako medzník v bilaterálnych vzťahoch medzi úniou a bývalou sovietskou republikou, ktorú odborníci v súčasnosti označujú za "posledný európsky autoritársky režim". "Budú to kľúčové voľby, ktoré naznačia aj smer, akými sa bude uberať vzťah Európskej únie a Bieloruska," odkázal Buzek.
V krajine je pri moci prezident Alexander Lukašenko už od roku 1994 a od nástupu do funkcie sa systematicky snaží prenasledovať svojich kritikov, potláčať aktivity opozície i nezávislých médií. V tomto kontexte sa uskutočnili aj posledné voľby v roku 2006, ktoré podľa prizvaných pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe neboli v súlade s medzinárodnými štandardmi. Pozorovatelia OBSE sú prizvaní sledovať voľby rovnako ako pred štyrmi rokmi.
"S poľutovaním môžem povedať, že predchádzajúce bieloruské voľby boli viac než fraškou demokracie. Demokracia nie je divadelná hra, kde sa herci pod dohľadom režiséra riadia scenárom, ale je to prejav a uplatnenie slobodnej a nezávislej vôle ľudí," povedal Buzek.
Podľa politológov však nič nenasvedčuje tomu, že by si Lukašenko zaknihoval prehru práve v nadchádzajúcom súboji o prezidentské kreslo, dôvodom je aj rozdrobená opozícia v krajine. Dva mesiace pred voľbami sa Lukašenkovi oponenti nevedia stále dohodnúť na postavení silného kandidáta, ktorý by ho mal šancu zdolať.
"Vyzývam demokratické sily v krajine, aby zjednotili svoju snahu na vytvorenie spoľahlivej volebnej alternatívy pre bieloruských voličov. Európska únia podporuje úsilie ľudí za slobodné, demokratické a nezávislé Bielorusko," uviedol Buzek.
