Holanďania boli medzi prvými, kto sa v auguste stiahol z Afganistanu. Pôsobili v nebezpečnej provincii Uruzgan, kde je aj vyše sto slovenských vojakov. Ich posledný šéf JENNES DE MOL priznal, že ľudí neistota núti udržiavať si dobré vzťahy s Talibanom.
Ako Afganci reagovali na odchod Holanďanov?
„Ľudia dávali najavo sklamanie. Chválili nás za spôsob, akým sme pracovali, oceňovali našu znalosť tradícií a kultúry a náš rešpekt a trpezlivosť k lokálnym problémom. Som veľmi vďačný za spoluprácu so Slovákmi. Myslím si, že sú to excelentní kapitáni a robia kus dobrej práce.“
Aká je súčasná sila Talibanu v Uruzgane, čo je jedna z najnebezpečnejších častí krajiny s asi 300-tisíc obyvateľmi?
„Nemáme presné čísla. Vidíte však, že počet nástražných bômb na cestách stúpol, čo môže byť znakom narastajúcej sily. Môže to však znamenať aj posledný odpor. Povstalci sa vyhýbajú kontaktu s našimi jednotkami. Uprednostňujú skôr taktiku udri a bež.“
Keď sa spýtate bežného Afganca, čo si myslí o situácii v krajine, je skôr optimista alebo pesimista?
„V Uruzgane som videl dosť veľkú ekonomickú a stavebnú aktivitu, Človek niečo stavia, len pokiaľ verí v budúcnosť. Afganci sú však znepokojení, čítajú noviny, vedia, že Američania odídu a nevedia, čo sa bude diať.“
Je to tak, že neistota ľudí núti, aby udržiavali kontakty s Talibanom?
„Afganský národ ukázal v praxi, že vie prežiť. Rozkladajú riziko na rôzne strany. V rámci jednej rodiny niektorí členovia idú k polícii a niektorí sa pridajú k ozbrojencom. To sa stáva.“
Holandský tím tam zdvojnásobil počet škôl a rozšíril zdravotnú starostlivosť. Akú tam majú ľudia perspektívu?
„Je tu istá nezamestnanosť, a takí ľudia môžu ísť k Talibanu, hovorí sa im aj päťdolárový Taliban. Ale je tiež veľa dostupných pracovných príležitostí. Potrebujú tu ľudí do armády, k polícii, do úradov. Kostrou ekonomiky je poľnohospodárstvo.“
Je ľahké pritiahnuť mladých Afgancov do polície?
„Počty stúpajú. Po troch, štyroch rokoch, keď im vyprší kontrakt, ich nie je ľahké udržať.“
Uruzgan je štvrtá najväčšia oblasť na svete v produkcii maku. Ako sa s tým bojuje?
„Vyvinuli sme alternatívy pre farmárov maku. Napríklad šafran, ktorého ceny sú veľmi vysoké, takže výsledky môžu byť pre farmárov zaujímavé. Ponúkli sme mandľovníky, kríky pistácií. Ukázali sme farmárom príklady, ako sa dostať z obchodu s ópiom, pretože aj v Afganistane je to nelegálne a riskujú zhabanie poľa.“
Ako ste pociťovali afganskú korupciu?
„Vidíte ju. Niektorí ministri si napríklad berú percentá z platov, ktoré idú učiteľom, pretože peniaze sa rozdávajú v hotovosti. Preto investujeme veľa do programov, ktoré dajú ľuďom istú formu kreditných kariet. To sa už deje u policajných dôstojníkov.“
