Tak to aspoň povedal v rozhovore pre časopis Týden.
Tú kalamitu mu vraj spôsobuje pohľad na sociálnu demokraciu, ktorej je stále členom. Vyhrala síce voľby, ale nie je ju vidieť ani počuť. Potrebovala by lídra, ktorým však nikto zo súčasného vedenia nie je.
Pravda je, že o ČSSD dnes počujeme menej než v časoch Grossového predsedníctva. Keď spotený vysvetľoval státisíce chýbajúce v jeho osobnom rozpočte. Tie ho potom stáli politickú kariéru.
Nemusí z toho byť smutný, veď ako vieme, tak hneď potom „zázračne“ zbohatol a majetok dnes počíta na desaťmilióny, ak nie stámilióny.
Ale i tak zostáva Gross medzi expredsedami a expremiérmi najmenším škodcom z pohľadu ich strán. Miloš Zeman otvorene potopil ČSSD v májových voľbách, keď jej spoločne so Šloufom odhryzol štyri percentá hlasov.
Paroubek a Topolánek síce ešte vystupujú ako lojálni straníci (expredseda ČSSD je dokonca poslancom), no nenechajú si ujsť príležitosť, aby svojim straníkom nestúpili na kurie oko.
Pozoruhodné je i to, ako pre svoje šťuchance volia tribúny. Konzervatívec Topolánek poskytuje rozhovory najradšej ľavicovému Právu, zatiaľ čo socialista Paroubek sa naposledy rozhovoril pre časopis Reflex.
Áno, to je ten týždenník, ktorý si z predsedu sociálnej demokracie urobil boxerský vak a s ktorým sa jeho manželka dokonca súdila. V tom je tá krása i bieda politiky: že sa nakoniec i veľkí súperi zídu. Sprava i zľava. V údolí zvanom zatrpknutosť a ublíženosť.
