Pred svojou vilou: „Nevarím, neperiem a neupratujem. Bol som vychovávaný konzervatívne – chlap sa má starať o chlapské veci.“
Člen HZDS Ivan Kiňo pripomína postavou Vladimíra Mečiara. Nie je to však jediný spoločný znak tieňového premiéra a ministra. Obaja sú bohatí a ich rodinné sídla sú viac než reprezentatívne. Denník SME nedávno zverejnil, že Mečiar v čase rekonštrukcie Elektry zaplatil dodávateľovi prác štyridsaťjeden miliónov, Kiňo sa za svoju vilu takisto hanbiť nemusí. Aj keď stála vraj o niečo menej: „Moja firma ju kúpila za štyri milióny korún s pôvodným úmyslom vytvoriť z nej sídlo, nakoniec sme zistili, že tam nie sú vhodné priestory. Preto som nakoniec vilu odkúpil ja za rovnakú sumu, ako ju kúpila firma, štyri milióny.“
Po piatich rokoch rekonštrukcie to vraj jeho rodinu vyšlo sedem až osem miliónov, nasťahovali sa asi pred rokom. Je tam málo veľkých miestností, postavili posilňovňu, tri kúpeľne a malý bazén. Kiňo jazdí na firemnom Mercedese 500 S, k dispozícii má šoféra. Okrem toho stále vlastnia dom v Mičinej, ktorý stál v roku 1993 jeden a pol milióna.
Ako sa dostal k takému majetku?
Hovorí sa, že Kiňo sa dostal k majetku na poste šéfa Slovenskej sporiteľne. A že bol veľmi šikovný – materiály, ktoré by mu mohli „ublížiť“, nechával podpisovať podriadeným. Je to tak?
„Samozrejme, je to hlúposť. Je naivné myslieť si, že riaditeľ banky rozhoduje samostatne. Všetky dôležité veci prechádzajú množstvom ľudí a odsúhlasuje ich takisto kolektív.“ Dodáva, že za všetkým, čo podpísal, si stojí, a začína s výpočtom svojho kariérneho postupu.
„Od skončenia vysokej školy som pracoval pätnásť rokov v Tesle v Banskej Bystrici, ktorú potom premenovali na Závody výpočtovej techniky. Začínal som ako radový pracovník, s platom tisícdeväťstopäťdesiat korún, končil som ako predseda dozornej rady, do ktorej ma zvolili zamestnanci po revolúcii. To bol vrchol mojej kariéry v štátnej sfére.“
Na tomto poste mal okolo šesť-, sedemtisíc mesačne, v roku 1991. „Od nástupu kapitalizmu sa však živím sám. V tom istom roku sme založili s tromi kolegyňami spoločnosť BDR. Špecializovala sa na ekonomické poradenstvo, dane a na audit. Ako audítor som začínal už rok predtým, bol som asi piatym človekom s takou licenciou na Slovensku.“
BDR a jej štyria ľudia začínali v jednej kancelárii s dvoma stoličkami, sedel na nich ten, kto prišiel prvý do práce. Dnes zamestnávajú asi tridsať ľudí.
Mečiara najskôr odmietol
Od BDR si odskočil až po tom, ako kývol na druhú ponuku Mečiarových ľudí. V roku 1993 sa vláda rozhodla, že založí Banku Slovakia v Banskej Bystrici. Oslovila Kiňa: „Na Úrade vlády som sa vtedy prvýkrát stretol s Mečiarom. Nezobral som to, lebo sa mi do toho príliš nechcelo. Ľudia, ktorí boli prizvaní na rokovanie o založení banky, mali totiž úplne odlišné pohľady na riadenie takejto inštitúcie ako ja.“
Situácia sa zopakovala o dva roky, ale tentoraz išlo o najväčšiu slovenskú banku, Slovenskú sporiteľňu: „V roku 1995 som bol v kúpeľoch v Dudinciach a mal som telefonát z Úradu vlády, volala Anna Nagyová. Povedala mi, že by som mal byť novým riaditeľom banky. Naozaj neviem, kto dal Nagyovej príkaz, aby mi volala. Asi rozhodol nejaký politický orgán.“
Ako prezident banky sa stal aj členom mnohých dozorných rád veľkých slovenských podnikov: „Môj plat bol v čase, keď som riaditeľoval, niekoľko miliónov korún. Plus som dostával podiel na zisku zo svojej spoločnosti BDR. Na daniach som za posledných desať rokov zaplatil viac ako pätnásť miliónov. Vyrátajte si, koľko som zarobil.“
V čase, keď bol šéfom sporiteľne, hovorilo sa, že kto chce úver, musí byť v HZDS a nechať pár percent pre kontaktného človeka: „Nikdy sa mi nestalo, že by mi niekto z politikov volal a žiadal o úver. Ja som na to nemal ani kompetencie. Ako na osobu na mňa nebolo podané žiadne trestné oznámenie.“
Podľa jeho slov on ani jeho najbližšia rodina nikdy nič neprivatizovali.
Hral tenis s Mitrom v Chorvátsku
Kiňo sa však na rozdiel od Vladimíra Mečiara nevyhol kritike od spolustraníkov. Vyčítali mu, že si bol pred časom zahrať tenis so súčasným riaditeľom SIS: „Je pravda, že sme sa raz stretli na v Chorvátsku,“ reaguje tieňový minister. „Nevedel som, že tam Mitro bude. Ale bolo to pekné podujatie. Politici by sa mali takto stretávať. Nešlo tam o žiadnu politiku. Hrali sme spolu tenis, štvorhru, a s mojím partnerom sme vyhrali.“
Kiňo hovorí, že rovnako ho bolo vidieť na koncerte rokovej skupiny Iron Maiden: „Vyrástol som na takej hudbe a stále sa mi páči. Keď bola možnosť vidieť ich naživo, nenechal som si to ujsť. Aj v aute počúvam ich cédečko.“
Okrem toho má Kiňo rád aj šíre more: „Na jachtu som šiel prvýkrát asi v roku 1992. Po Dunaji, aj cez bojujúcu Juhosláviu. Vlastnú jachtu nemám, vždy si ju so známymi požičiavame. Občas si skočím do Chorvátska, ale mám za sebou aj Karibik, mám lodný preukaz.“
Obleky si dáva šiť na mieru: „V Ozete Trenčín. Na mieru preto, že nemám konfekčnú postavu.“ Topánky si dáva šiť tiež: „V Bardejove. Preto, lebo mám ploché nohy.“
Do HZDS vstúpil po voľbách ‘98
Prečo? „Tú otázku si kladiem aj ja sám. No určite nie kvôli prospechu. Práve naopak, skôr som začal mať problémy. Nemalo to ani nič spoločné s lojalitou. Bola to spontánna reakcia.“
Hnutie vraj jeho firma nesponzoruje, ale sám platí zvýšené členské, ktoré sa pohybuje okolo stotisíc korún ročne. Do parlamentu asi kandidovať bude, ale jeho manželka vraj z toho veľkú radosť nemá: „Bola by najradšej, keby som sa politike prestal venovať.“
Nie je však vylúčené, že ak sa HZDS podarí zostaviť vládu, Kiňo sa stane ministrom financií: „Ak by neboli peniaze v rozpočte, tak si dám ako prvé vymaľovať kanceláriu – za vlastné. A potom by ma čakalo viac roboty ako na kostole.“
