ANAKRA, TEL AVIV. Tureckí voliči v nedeľu v referende podporili reformu ústavy z roku 1982. Šance súčasného premiéra Recepa Tayipa Erdogana na tretie volebné víťazstvo sa tak zvýšili.
Analytici upozorňujú, že pomerne vysoký počet hlasov proti (42 percent) znamená, že Turci zostávajú naďalej rozdelení.
Opozícia má obavy Turci urobili v každom prípade ďalší krok na ceste reforiem, ktoré im naordinovala Európska únia. Hoci únia výsledky referenda privítala, rovnako ako aj slovenská diplomacia, Brusel zdôraznil, že Turecko musí urobiť viac. Ankara je netrpezlivá a únii odkazuje, že odkladať rozhodnutie o vstupe Turecka sa jej nemusí vyplatiť.
Za najväčšieho víťaza referenda sa považuje premiér Erdogan. Napriek padajúcej tureckej ekonomike presadil tému, ktorá mu pomôže v predvolebnej kampani. Turecké voľby sú o desať mesiacov a Erdogan môže byť opäť premiérom. Dvadsaťšesť dodatkov ústavy chodil Turkom vysvetľovať osobne, precestoval celú krajinu.
Teraz je jeho sebavedomie také silné, že hovorí o tom, že Turecko potrebuje úplne novú ústavu. To od neho napokon požaduje únia, podľa ktorej novelizácie nestačia.
Vybrať si v tureckom referende bolo ťažké, píše Peter Morvay.
Turecká ústava má 30 rokov a napísali ju autori vojenského prevratu. Asi nebude ukážkovým dokumentom. Erdoganova reforma ústavy napríklad oberá o imunitu organizátorov puču z roku 1980. Armáda, ktorá sa považuje za strážkyňu sekularizmu, sa cíti v ohrození.
Prešli zmeny Turci prišli voliť vo veľkom
reformu ústavy podporilo v nedeľňajšom referende 58 percent Turkov, zmení sa 26 článkov ústavy, ktorá bola prijatá v roku 1982 po vojenskom prevrate, najviac sa diskutuje o zmene, podľa ktorej bude armáda viac zodpovedná civilným súdom, hlasovalo 77 percent voličov.
Ohrozením sekularizmu vysvetľujú svoj nesúhlas s reformou aj opozičné strany. Nepáči sa im, že po nej bude mať vláda a parlament väčší dosah na súdnu moc. Erdoganova Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) má s tureckým súdnictvom, hlavne s Ústavným súdom, turbulentné vzťahy.
Súd stranu takmer zakázal pre jej islamistické korene a viaceré jej návrhy označil za protiústavné.
Opozícia sa obáva, že AKP využije oslabenie súdnictva na presadzovanie svojej náboženskej agendy.
Tieto obavy sa ukázali aj na výsledkoch referenda, keď podľa BBC silné 'nie' Erdoganovým návrhom zaznelo v tradične sekulárnych regiónoch.
Presadil si svoje Tie však znamenajú aj to, že predstavitelia armády sa budú môcť postaviť pred civilné súdy. Umožnia rovnosť pohlaví a odstránenie diskriminácie voči deťom, dôchodcom a hendikepovaným. Zlepšujú tiež práva zamestnancov a umožňuje štátnym zamestnancom štrajkovať. To sú reformy, ktoré budú mať dobrý ohlas v Európskej únii.
Analytici tvrdili, že Erdoganovi sa podarilo namiešať balíček zmien, tak aby si presadil svoju agendu a zároveň sa ukázal aj ako pragmatický, moderný politik.
