Zvonenie zvonov. Predčítavanie mien. Minúty ticha za tých, ktorí ich nosili. Zúčastnené prejavy politikov. Dojatie a slzy pozostalých. V sobotu 11. septembra vyzeralo v Amerike všetko tak, ako po minulé roky. Takmer.
Deväť rokov po teroristických útokoch sa spomienka zmenila na diskusiu. Tých, ktorí si pri Ground Zero pripomínali obete, tentoraz zatienili dve skupiny ľudí. Na jednej strane žiadali americkú slobodu, o dva bloky ďalej slobodu v Amerike.
Obama miernil vášne
Protestujúcich symbolicky i reálne delila donedávna nenápadná budova na Manhattane. Kedysi tu predávali kabáty, dnes tam chcú miestni moslimovia vybudovať islamské centrum.
Imám, ktorý za projektom stojí, tvrdí, že centrum bude otvorené modlitbám všetkých veriacich. Tých, čo sa obracajú na Ježiša i na Alaha.
Mnohí Američania, ktorí čítajú Bibliu, však mešitu neďaleko Ground Zero považujú za provokáciu.
„Američania nevedú a nikdy nepovedú vojnu proti islamu,“ miernil vášne počas spomienky na teroristické útoky americký prezident Barack Obama. „Nebolo to náboženstvo, ktoré na nás zaútočilo. Bola to al-Káida, banda ľudí, ktorá náboženstvo zneužila“.
Mešita ešte nestojí, vyvolala však búrlivú diskusiu. V názore na ňu sa nezhodujú politici ani pozostalí obetí útokov.
Príbuzní obetí rozdelení
Donna Marsh O’Connorová v sobotu ku Ground Zero neprišla. Deň strávila doma. Nezapla televízor, nečítala noviny. Niežeby chcela zabudnúť, že pred deviatimi rokmi prišla pri teroristických útokoch o tehotnú dcéru.
Nechcela sa stať súčasťou debaty o tom, či mešita má stáť niekoľko blokov od miesta, kde zahynula jej 29ročná Vanessa.
„Nechajte nás našim spomienkam a našej bolesti. Prestaňte živiť plamene nenávisti a intolerancie,“ prosila Donna niekoľko dní pred výročím.
„Nehovoríme im, nech sa nemodlia. Ide o to, kde sa modlia. Nepostavili by ste predsa japonské kultúrne centrum blízko Pearl Harbor,“ tvrdí Jim Riches, bývalý zástupca newyorských hasičov, ktorého syn Jimmy zomrel v troskách dvojičiek.
V sobotu floridský pastor Terry Jones avizované verejné pálenie Koránu odvolal. Plamene vášní dvoch táborov však horia naďalej. Jedni tvrdia, že v Amerike sa začína nová etapa vzťahov medzi kresťanmi a moslimami.
Iní sú však presvedčení, že skutočné emócie teraz vyplávali na povrch. A mešita bola len rozbuškou, ktorá vojnu dvoch táborov spustila.
New York spomínal bez protestov
Masívne demonštrácie proti mešite sa nekonali. Pietna ceremónia bola len pre príbuzných obetí.
NEW YORK. V okolí Ground Zero zvyčajne vládne pracovný ruch a intenzívny hluk stavebných strojov. V sobotu počas deviateho výročia teroristických útokov na Svetové obchodné centrum tu bolo prekvapivo ticho.
Stroje stíchli a okolité ulice zaplnili ľudia, ktorí si prišli uctiť obete, ale aj turisti a novinári. Verejnosť však z ceremoniálu neuvidela takmer nič. Udalosť bola predovšetkým pre rodiny obetí.
Dav sa koncentroval na mieste, kde príbuzní čítali mená 2982 obetí. „Myslíme na teba každý deň,“ pripojila sa mladá žena s jemným hlasom, keď dočítala otcovo meno. Zopár ľudí bolo vidieť s americkými vlajkami, niektorí držali ruže.
Súčasné Ground Zero nepripomína pietne miesto. Je to rozľahlé ohradené stavenisko so žeriavmi. Denník The New York Times píše, že na stavbe pamätníka, ktorý tam má vyrásť, pracuje približne 2000 robotníkov sedem dní v týždni.
Hoci navonok to tak nevyzerá, podľa denníka majú byť práce hotové načas, teda o rok, na desiate výročie tragických udalostí. Komplex má okrem nových budov tvoriť aj park s dvomi fontánami v štýle vodopádov na miestach, kde stáli mrakodrapy. Pôjde o najväčšie umelé vodopády v Spojených štátoch.
Masívne protesty proti výstavbe mešity, ktorú plánujú postaviť v blízkosti Ground Zero, sa nekonali. Na priľahlej ulici postávalo len niekoľko osamelých demonštrantov s plagátmi, ktorí oduševnene rečnili pred novinármi.
Adriana Zsigová
Autor: Z Washingtonu dopisovateľka SME Anetta Kubalová
