PARÍŽ, BRATISLAVA. „V štrajku je sen,“ hlásal slogan z roku 1995, keď protesty Francúzov zastavili dôchodkovú reformu. Podobne veľké demonštrácie tam prebehli aj v utorok. Odbory odhadujú, že v uliciach protestovali proti neskoršiemu odchodu do penzie dva až tri milióny ľudí. Miestni analytici sú však presvedčení, že dosiahnuť môžu len menšie ústupky.
Podporujú i keď neveria Skoro dve tretiny Francúzov podľa prieskumu inštitútu Ifop podporovali protest, aj keď rovnaký počet neveril, že sa ním niečo dosiahne. Podľa prieskumu dokonca 53 percent Francúzov považuje zvýšenie dôchodkového veku zo 60 na 62 rokov do roku 2018 za akceptovateľné.
Kto všetko protestoval Štrajkovali
Doprava: nejazdila polovica vnútroštátnych vlakov, asi tretina metier, tretina pracovníkov vo verejnej správe, viaceré nemocnice a banky, tretina pracovníkov pošty, viaceré médiá, viaceré energetické spoločnosti, Air France: zrušená väčšina krátkych a stredne dlhých letov do Paríža a z Paríža, súdy, tretina učiteľov.
Demonštrovali v uliciachi
190 demonštrácií po celej krajine,
v uliciach bolo podľa odborov 2 a pol až 3 milióny ľudí. Podľa vlády 1,1 milióna. Zdroj: AFP
„Francúzom sa zdá projekt odvážny a potrebný, ale nespravodlivý, a preto podporujú hnutie odporu,“ vysvetľuje pre agentúru AFP politológ Jérôme Fourquet z inštitútu Ifop.
„Protestujú, aby ovplyvnili rokovanie parlamentu. Majú šancu, že dosiahnu ústupky,“ povedal SME špecialista na sociálny konflikt francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum (CNRS) Guy Groux.
V konflikte s kapitalizmom Francúzi podľa Grouxa milujú históriu až tak, že často riešia súčasné problémy očami ideálov z minulosti. „Dostávame sa preto do konfliktu s našimi rovnostárskymi ideálmi, ktoré vychádzali z odporu proti kapitalizmu. Dnes sme pritom naň odkázaní,“ povedal pre magazín Time.
Francúzsko má tradíciu protestov v uliciach, hoci iba desať percent občanov je podľa Reuters v odboroch. Odbory vo Francúzsku musia podľa Grouxa vyvíjať radikálny tlak, lebo sú v porovnaní s Nemeckom či Britániou slabé.
V 90. rokoch si preto svet začal zvykať, ako francúzski zamestnanci Air France okupovali letisko, či dopravcovia zablokovali diaľnice s kamiónmi. Nátlakové akcie často priniesli pracovníkom ústupky, zníženie počtu prepustených či zvýšenie odstupného.
V roku 1995 dokonca protestmi dosiahli stiahnutie reformy dôchodkov a zdravotníctva a v roku 2006 protesty študentov zastavili zavedenie krátkodobých pracovných zmlúv pre mladých. V roku 2010 však hlas ulice zrejme nezvíťazí. „Nič od toho protestujúci nečakajú,“ povedal Reuters politológ Roland Cayrol.
Sila ulice upadla Ani štrajky podľa analytika Grouxa už nie sú to, čo bývali. „Počet dní, keď sa vo Francúzsku štrajkuje, sa za posledné roky znížil desaťnásobne,“ tvrdí Groux.
