MADRID, BRATISLAVA. Alfredo Dominguez Batista bol našim väzňom na Kube. Keď ho kubánsky režim na jar 2003 zatkol, Ján Figeľ si ho adoptoval.
Keď s ním a jeho rodinou vlastní ľudia nemilosrdne zaobchádzali, posielali mu Slováci peniaze a ľudia z mimovládnych organizácií Človek v ohrození a Pontis ich nosili jeho rodine. Keď sa v marci tohto roku Batistov zdravotný stav vo väzení veľmi zhoršil, volala jeho manželka Melba Jánovi Figeľovi, aby pomohol. Ten napísal kubánskemu šéfovi diplomacie, šéfovi Európskej komisie i predsedovi Euróskeho parlamentu a žiadal jeho prepustenie.
Slobodný. Ale v exile
V piatok 48-ročného Alfreda Batistu prepustili po siedmich rokoch z kubánskeho väzenia a s rodinou donútili odísť do Španielska. Prvý, kto mu na slobode telefonoval, bol slovenský veľvyslanec v Španielsku Ján Škoda. S Batistom sa krátko po jeho prílete do krajiny aj stretol.
„Bol veľmi unavený a zničený z pobytu vo väzení, ale aj veľmi dojatý a hrdý, že ho svojou priazňou poctil minister (dopravy) Ján Figeľ a ďakoval za všetko, čo pre neho a jeho rodinu robili Slováci," hovorí Škoda.
Sedemročná podpora
Na Slovensku oslavovalo túto správu viac ľudí. Najviac Ján Figeľ, ktorý si ho adoptoval pred siedmimi rokmi. „Veľmi ma teší prepustenie Alfreda a ďalších politických väzňov na Kube. Pre mňa je to ďalšie potvrdenie, že úprimná a vytrvalá solidarita má zmysel a prináša ovocie. Aj Slováci dnes môžu urobiť veľa pre dôstojnejší život vo svete," povedal Figeľ, ktorý Batistu s rodinou pozval na na Slovensko. Batista, člen kresťanského hnutia na Kube, bol jedným zo šiestich politických väzňov, ktorých prepustil kubánsky režim v poslednej vlne. Zatiaľ ich je na slobode 28 z celkového počtu 52 väzňov, ktorých majú pustiť do novembra tohto roka.
Prekvapujúce oslobodenie najznámejších väzňov dohodla v júli miestna katolícka cirkev spolu so Španielskom. Kuba je na tom ekonomicky zle a po februárovej smrti disidenta Orlanda Zapatu po protestnej hladovke vo väzení sa ocitla aj v medzinárodnej izolácii.
Začiatok zmien
Pozorovatelia označovali prepustenie časti disidentov za začiatok väčších zmien na komunistickom ostrove. Politológovia avizovali zlepšenie vzťahov s úniou a Spojenými štátmi, pre ktorých bolo prepustenie disidentov podmienkou pre zmenu postoja ku Kube.
Pre mnohých väzňov bolo prepustenie otázkou života a smrti, pretože sú na tom zdravotne zle. Slobodu si však nemôžu užívať doma. Väčšina musela odísť do Španielska, jeden do Ameriky a jeden do Čile. Pre kubánsky režim sa veľa nezmenilo. Disidentov donútili opustiť krajinu a médiá prinášajú správy o ďalšom zatýkaní na ostrove.
