WASHINGTON, TEL AVIV. Vo Washingtone sa dnes po dvojročnej prestávke začne ďalšie kolo izraelsko-palestínskych rokovaní. Tentoraz pod vedením Obamovej administratívy. Ďalší pokus o takmer nemožné sa nezačal dobre.
Atentát Hamasu
V utorok neďaleko Hebronu zastrelili štyroch Izraelčanov. Dve ženy (jedna bola tehotná) a dvoch mužov. Útočníci na nich strieľali zblízka. Bol to prvý takýto útok po dlhých mesiacoch a prihlásil sa k nemu Hamas. Teroristické hnutie odmieta rozhovory s Izraelom.
Na útok okamžite zareagovala rada židovských osád, ktorá oznámila predčasné ukončenie moratória na výstavbu osád, čo je kľúčová požiadavka na mierové rozhovory.
Nebolo to po prvý raz, čo násilie poznačilo začiatok izraelsko-palestínskych vyjednávaní. Keď sa v novembri 2007 pokúšal oživiť mierový proces Obamov predchodca George Bush, zastrelil Palestínčan izraelského muža na západnom brehu. Útočník vyhlásil, že tak protestoval proti mierovej konferencii v americkom Annapolise.
Silnejší je Netanjahu
Hamas však teraz paradoxne pomohol izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Ten pred rokovaniami zdôrazňoval dve veci: že potrebuje silného partnera, a že nebude robiť žiadne kompromisy, ktoré by ohrozili bezpečnosť židovského štátu.
Útok pri Hebrone ukázal, že oproti Netanjahuovi nebude sedieť silný partner a že jeho trvanie na bezpečnostných garanciách pre Izrael je oprávnené. Hamas útočil, aby verejne ponížil lídra palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása.
Hamas, ale aj niektorí členovia Abbásovej strany Fatah si myslia, že do vyjednávaní s Izraelom nemal ísť. Abbás najprv stanovil podmienky na začiatok rokovaní, ale po americkom tlaku sa ich vzdal. Nie však úplne. Palestínčania sa vyjadrili, že ak Izrael nepredĺži moratórium na výstavbu osád na západnom brehu, rokovania nebudú pokračovať. Moratórium sa skončí o necelý mesiac, atentát však vyvolal nečakanú reakciu rady židovských osád.
Mierové rokovania, na ktorých tak veľmi záleží prezidentovi Obamovi, sa tak môžu skončiť rýchlo.
Analytici hovoria o skepse a nízkych očakávaniach, politici o šanciach na historickú dohodu. Ľudia na Blízkom východe, ktorí videli príliš veľa pokusov a zlyhaní, veria už len na zázrak.
Mier brzdí aj posvätné mesto Jeruzalem
Izrael sa s Palestínčanmi háda o ich nezávislý štát, hlavné mesto, návrat utečencov a židovské osady.
1. Palestínsky štát
Vznik palestínskeho štátu podporila OSN a počíta sa s ním aj v ďalších zmluvách, napríklad v mierovom pláne, ktorý v roku 2003 vypracovali Spojené štáty, Európska únia, Rusko a OSN.
Tento nárok uznáva aj samotný Izrael, pred rokom sa k nemu prihlásil i premiér Benjamin Netanjahu. Problémom sú však podmienky, ktoré si židovský štát kladie, keďže žiada napríklad to, aby nový štát nemal armádu. Jednotní nie sú ani samotní Palestínčania.
Vplyvné militantné hnutie Hamas, ktoré kontroluje celé pásmo Gazy, odmieta uznať Izrael, čo je jedna z podmienok vzniku nového štátu, a preto vylučuje aj možnosť existencie izraelského a palestínskeho štátu vedľa seba.
2. Jeruzalem
Oba národy považujú Jeruzalem za svoje hlavné a posvätné mesto. Problémom je východný Jeruzalem, ktorý po vojne v roku 1967 obsadil Izrael. Palestínčania žiadajú, aby bol hlavným mestom nového štátu. Izrael to odmieta a trvá na tom, aby aj v prípade existencie dvoch štátov patril celý Jeruzalem pod jeho suverenitu.
3. Utečenci
Palestínčania na základe rezolúcie OSN požadujú „právo na návrat“ pre asi štyri mi〜lióny utečencov a ich potomkov, ktorí opustili západný beh Jordánu a pásmo Gazy od roku 1948. Utečenci by sa podľa rezolúcie mohli vrátiť na svoju pôdu, alebo dostať finančné odškodnenie, ak návrat odmietnu. Izrael návrat vylučuje, nevyhýba sa však rozhovorom o odškodnení.
4. Židovské osady
Vo viac ako 120 osadách na západnom behu v súčasnosti žije viac ako 300tisíc židovských osadníkov. Palestínčania tieto osady považujú za nelegálne. Odborníci hovoria o troch možnostiach riešenia – osadníci budú žiť pod palestínskou správou, ich osady sa zrušia, alebo sa začlenia pod izraelskú zvrchovanosť ako enklávy.
Netanjahu vyhlásil desaťmesačné moratórium na výstavbu osád na západnom brehu, ktoré sa skončí 26. septembra. Čo bude potom, zatiaľ nie je jasné. ⋌
(čtk, mak)
