Agentúrne spravodajstvo sme o 17:59 doplnili autorským článkom denníka SME.
LONDÝN, BRATISLAVA. Keď v roku 1997 priviedol Tony Blair Labouristickú stranu k prvému volebnému víťazstvu po 18 rokoch, bol miláčikom Británie. V súčasnosti ho väčšina občanov nenávidí, dôvodom je najmä invázia do Iraku, ktorú neoľutoval.
Irak neľutuje
„Zúfalo ľutujem obete v Iraku, ale samotné rozhodnutie ísť do vojny ľutovať nemôžem," napísal Blair vo svojej autobiografii s názvom Cesta (A Journey), ktorá včera vyšla. Zároveň priznal, že pred vojnou neodhadol „nočnú moru, ktorá sa spustila" po zvrhnutí Saddáma Husajna.
Napriek tomu tvrdí, že v súčasnosti sú vojenské zásahy proti nepriateľským režimom dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Blair počas svojho úradovania vstúpil do štyroch vojen - okrem Iraku a Afganistanu aj do vojny v Kosove a v Sierra Leone.
Útok na Irán môže byť nutný
V rozhovore pre denník Guardian poznamenal, že ďalší na rade by mohol byť Irán. Islamská republika je podľa neho viac nebezpečná pre arabských susedov ako pre Západ, ale ak by Irán získal jadrovú zbraň, pravdepodobne by rovnako zareagovali aj ostatné krajiny regiónu. „Myslím si, že musíme byť pripravení postaviť sa proti nemu. Ak to bude nutné, aj vojensky," vyhlásil Blair, ktorý je v súčasnosti vyslancom medzinárodného kvarteta pre Blízky východ.
Blair bol premiérom do roku 2007. V úrade aj na čele strany ho vystriedal minister financií Gordon Brown. „Od začiatku som vedel, že to bude katastrofa," napísal Blair o svojom nástupcovi. Vyčíta mu, že upustil od úspešnej politiky nazvanej New Labour a aj preto strana vo voľbách prehrala.
Honorár vojakom
Blairova kniha by sa mala stať bestsellerom. Potvrdila to už v prvý deň, keď sa u internetového predajcu Amazon stala predajnou jednotkou a podľa firmy by mohla byť „najúspešnejšími politickými memoármi v jej ponuke". Blair venuje zálohu vo výške 4,6 milióna libier aj ďalší honorár nadácii pre zranených vojakov.
Blair vidí vo svojom nástupcovi katastrofu
LONDÝN. Gordon Brown sa nikdy nemal stať britským premiérom a jeho pôsobenie na čele vlády bolo pre krajinu hotovou katastrofou. V autobiografickej knihe s názvom Cesta, ktorá sa v stredu dostáva na pulty kníhkupectiev, to píše bývalý britský premiér Tony Blair.
Venuje sa v nej najmä rokom, počas ktorých bol britským premiérom, opisuje doteraz neznáme podrobnosti dôležitých medzinárodných rokovaní, či vyznáva sa z ľútosti, ktorú prechováva voči obetiam ním toľko podporovanej vojny v Iraku. Britské médiá však najviac z knihy vypichujú pasáže, kde hovorí o svojom nástupcovi v premiérskom úrade Gordonovi Brownovi.
Nevraživosť medzi oboma politikmi bola verejnosti aj doteraz dobre známa, najmä od chvíle, keď Brown začal cez médiá neústupne tlačiť na Blaira, aby už odstúpil a prenechal mu premiérsku stoličku. Až teraz však vychádza na povrch hĺbka sporu medzi týmito politikmi. Blair Browna vo svojej knihe ani trochu nešetrí.
Politika, ktorý patril dlhé roky do úzkeho okruhu jeho najbližších spolupracovníkov, Blair vykresľuje ako neznesiteľného a nesmierne tvrdohlavého politického robota bez citov. "Politické uvažovanie - áno. Politická intuícia - nie. Analytické schopnosti - veľmi dobré. Emocionálny kvocient - nula bodov," popisuje Blair svojho nástupcu.
Bývalý britský premiér sa v knihe otvorene nevyjadruje k aktuálnemu súboju o vedenie v jeho Labouristickej strane. Z toho, čo píše, však jednoznačne cítiť, že v súboji bratov Milibandovcov fandí Davidovi, bývalému britskému ministrovi zahraničia. Z Blairovej strany je to aj pomerne logická voľba - David Miliband bol jeho poradcom, zatiaľ čo Ed Miliband bol poradcom jeho politického soka Gordona Browna, navyše politicky bol, podobne ako Brown, skôr zástancom návratu strany k jej ľavicovým koreňom.
(sita)
