Viac ako polovica Američanov si myslí, že vojna bola zbytočná. Podľa prezidenta Obamu zaplatila krajina za Irak vysokú cenu.
Agentúrne spravodajstvo sme o 17:40 nahradili autorským článkom denníka SME.
WASHINGTON, TEL AVIV. Američania po sedem a pol roku skončili svoju bojovú misiu v Iraku. Bez fanfár. Prezident Barack Obama vo svojom včerajšom prejave nehovoril o vojenskom úspechu, ale skôr o tom, čo treba ešte v Iraku urobiť.
„Operácia Iracká sloboda sa skončila a Iračania teraz majú hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť svojej krajiny," povedal prezident v príhovore, ktorý trval osemnásť minúť.
Ani úspech, ani víťazstvo Podľa Obamu treba obrátiť list. Za vojnu v Iraku, ktorú on nikdy nepodporoval, vraj zaplatili vysokú cenu. Vo vojne padlo 4400 amerických vojakov, viac ako stotisíc Iračanov a stála miliardy dolárov.
OPERÁCIA IRACKÁ SLOBODA
začala sa 20. marca 2003 s cieľom zvrhnúť diktátora Saddáma Husajna, zbrane hromadného ničenia sa nenašli, konflikt trval sedem a pol roka, podľa Obamu stál viac ako bilión dolárov, zahynulo v ňom 4418 amerických vojakov, zranených bolo 32 tisíc Američanov, o život prišlo 9500 irackých vojakov a policajtov a 112 600 Iračanov.
Viac ako 50 percent Američanov si myslí, že táto vojna bola zbytočná. „Myslím, že problém mnohých Američanov s touto vojnou je v tom, že dôvody, ktoré k nej viedli, sa ukázali ako nesprávne. Hoci jej výsledky sú z amerického pohľadu dobré," povedal včera v Bagdade americký minister obrany Robert Gates a pripomenul zbrane hromadného ničenia, ktoré sa nikdy nenašli.
Jeho opatrné vyhlásenia kopírujú dikciu Obamovho prejavu, ktorý sa zdržiaval veľkých slov typu úspech či víťazstvo. Gates tiež povedal, že správnosť vojny v Iraku zhodnotí až história.
Lekcia z Iraku Američania znížili počet vojakov v Iraku zo 170 na 50tisíc. Zostávajúce jednotky už budú len trénovať Iračanov. Obamovi kritici hovoria, že je to priskoro a iní zase, že odchod naťahoval.
Prezident v prejave ďalej povedal, že tak ako z Iraku sa Američania stiahnu aj z Afganistanu, na ktorý sa teraz môžu viac sústrediť.
Podľa prezidenta Obamu nemôžu Spojené štáty fungovať vo svete len ako vojenská mocnosť. To je ponaučenie, ktoré by si mali vziať z Iraku. „Musíme využiť všetky prvky našej moci - vrátane diplomacie, sily našej ekonomiky a sily Ameriky ako príklad, aby sme zaistili naše záujmy a stáli po boku našich spojencov," dodal.
Nič sa nekončí, ani boje
Prejav prezidenta neukončí vojnu. Vojaci zostávajú a Irak bude potrebovať pomoc.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Hoci prezident Barack Obama v prejave povedal, že „americké bojová misia v Iraku sa skončila", naďalej tam zostávajú desiatky tisíc amerických vojakov, ktorí budú zrejme čeliť násilným útokom, píše agentúra AP, ktorá konfrontovala jeho slová so skutočnosťou.
Povedal tiež, že Spojené štáty „dostáli svojej zodpovednosti", no naďalej v Iraku vládnu náboženské spory, ktoré chcel Obama riešiť. Podľa AP sa nesplnili ani ciele pre rekonštrukciu krajiny a Irak bude ešte roky potrebovať americkú vojenskú pomoc na odvrátenie potenciálneho útoku susedných krajín, ako aj pomoc vzdušných síl.
Ela Rybárová
Iračania neoslavujú. Majú strach
Bežní obyvatelia necítia v odchode vojakov žiadny prelom. Chýba im voda, elektrina aj bezpečnosť.
BAGDAD, BRATISLAVA. Nezávislosť krajiny, o ktorej oslavne hovorí iracký premiér Núrí Málikí po odchode amerických vojakov, obyčajných Iračanov nevzrušuje. Hnevá ich, že irackí politici nevedia takmer pol roka po voľbách zostaviť vládu, riešiť nedostatok pitnej vody aj elektriny či zaistiť bezpečnosť pri rastúcom počte samovražedných útokov.
„Od pádu Saddáma sa vôbec nič nezmenilo. Naopak, vraciame sa späť," hovorí pre denník New York Times Jusúf Sabah, ktorý čaká v dlhom rade na benzín na špinavej ceste pri barikáde z ostnatného drôtu a betónu. Policajné prehliadky vozidiel zdržiavajú hustú premávku a podľa New York Times sa vodiči sťažujú na neprofesionálnosť irackej polície.
Samovražední útočníci v Iraku vystupňovali útoky.
FOTO - SITA/AP
Mnohým pripadajú trpké slová bývalého amerického prezidenta Georgea Busha spred invázie do Iraku, že „život občana v Iraku sa dramaticky zlepší". Všeobecne vládne sklamanie nad celou politickou triedou, ktorá sa dostala k moci.
Mnohí sa obávajú, kto Američanov nahradí. Vplyv v krajine bohatej na ropu chce získať hlavne Irán. Niekoľko Iračanov, ktorých oslovila AP, si myslí, že Američania mali odísť až po sformovaní novej vlády.
Obyvatelia najproblematickejších provincií hovoria, že hoci Američania narobili kopu chýb a vojna bola sporná, po čase našli taktiku proti al-Káide. Teraz sú sklamaní, že odchádzajú od nedokončenej práce. Myslia si, že za to môže vnútropolitická situácia v Spojených štátoch a snaha prezidenta Obamu splniť svoje predvolebné sľuby.
„Zahrávajú sa s osudom národa," povedal jeden z klanových lídrov v provincii Anbar, kde boli počas vojny tvrdé boje.
Ela Rybárová, Jana Shemesh
