SME

Haider kritizoval dohodu o odškodnení židovských obetí holokaustu

Viedeň 22. januára (TASR) - Rakúsky krajne pravicový politik a korutánsky premiér Jörg Haider kritizoval dohodu o odškodnení obetí holokaustu. Dokument, ktorý podpísali minulý týždeň vlády USA a Rakúska, predpokladá vyplatenie odškodnenia obetiam holokaus

tu a ich dedičom v celkovej sume okolo pol miliardy dolárov.

Haiderova Slobodná strana Rakúska (FPÖ) na nedeľňajšom zasadaní vo Viedni zaujala odmietavé stanovisko k dohode a uviedla, že raz sa táto záležitosť musí definitívne ukončiť. Korutánsky premiér povedal, že rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel márne dúfal v spokojnosť židovskej obce v USA i v Rakúsku s touto dohodou. Haider tiež obvinil predstaviteľa rakúskych židov Ariela Muzicanta, že sa snaží dostať k peniazom, aby tak mohol uhradiť nahromadené dlhy židovskej náboženskej obce.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Predseda korutánskej vlády zároveň kritizoval aj nemeckého ministra zahraničných vecí Joschku Fischera, ktorý v minulých dňoch musel obhajovať svoju príslušnosť k ľavici v rokoch mladosti. Haider označil Fischera za ľavicového teroristu. Podľa Haidera je neuveriteľné, že v Nemecku sa šéfom diplomacie môže stať niekto, o kom sa v podstate potvrdilo, že svojho času bil policajtov a usiloval sa o zvrhnutie demokratického zriadenia. Haider porovnal Fischerov prípad a prípad rakúskeho neonacistu Jörga Schimaneka, pričom poukázal na skutočnosť, že ten musel stráviť vo väzení osem rokov za to, že sa zúčastnil na cvičení polovojenských síl.

Fischer, člen politického zoskupenia Spoločenstvo 90/Zelení, patril vlani k najpresvedčenejším stúpencom uvalenia sankcií Európskej únie (EÚ) voči Rakúsku pod zámienkou boja proti krajnej pravici. Haider teraz vyslovil želanie, aby tí predstavitelia EÚ, ktorí skúmali rakúske pomery, preverili aj "zelených teroristov pôsobiacich vnútri EÚ".

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 575
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 221
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 442
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 608
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 596
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 274
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu