rokov.
Prírodné vedy alebo hudba? Fyzika alebo maliarstvo? Študent strednej školy Jiří Niederle (3. 5. 1939 - 22. 8. 2010) nad tým rozmýšľal nie raz. Nakoniec sa rozhodol pre jadrovú fyziku, ktorá sa po vojne začala rýchlo rozvíjať. Možno pod vplyvom pedagógov alebo otca Bohumila, vynikajúceho chirurga. Možno preto, že fyzika sa na základnej úrovni, vyjadrenej matematickými zákonmi, stretáva s poéziou a hudbou.
Krásne a elegantné
Neskôr podobnosť vedy a umenia opísal takto: „Výsledky, ktoré nemožno experimentálne overiť, musia byť logicky konzistentné, krásne a elegantné. Je to podobné ako s umeleckým dielom. Buď vás na ňom niečo dráždi a rozčuľuje, pretože s ním niečo nie je v poriadku. Alebo je dokonalé, krásne a elegantné, a v tom prípade vypovedá o niečom v prírode."
FOTO - ČTK
Niederle v roku 1961 ukončil Fakultu technickej a jadrovej fyziky ČVUT v Prahe a prešiel do Fyzikálneho ústavu Akadémie vied (vtedy to ešte bola ČSAV).
V 60. rokoch spolupracoval v novozaloženom Medzinárodnom stredisku teoretickej fyziky v Terste so slávnym Pakistancom Abdusom Salamom, ktorý neskôr ako prvý moslim získal Nobelovu cenu za fyziku (spolu so Stevenom Weinbergom a Sheldonom Glashowom). Niederle hovoril o vynikajúcej skúsenosti, vedeckej aj ľudskej, lebo Salam si dokázal vytvoriť hodnotné vzťahy so všetkými, nech boli židia, budhisti alebo kresťania.
Chcel byť doma
Keď mu Salam ponúkol miesto zástupcu, odmietol. Po novembri 1989 sa chcel podieľať na obnove českej vedy. Najskôr krátko pracoval v Občianskom fóre Akadémie vied a potom dlho ako šéf jej oddelenia pre zahraničné vzťahy (v rokoch 1990 - 1997).
„Diplomatickým šarmom, hlbokými vedeckými znalosťami a umeleckým zázemím dokázal získavať priateľov na celom svete," napísal spisovateľ Karel Pacner, ktorý sa s Niederlem dobre poznal. Takto sa z uznávaného fyzika stal neoficiálny minister zahraničia Akadémie vied. Nachádzal spoločnú reč nielen s kolegami zo západnej Európy a Spojených štátov, ale aj z Japonska, Izraela, Juhoafrickej republiky, Brazílie a Južnej Kórey, s ktorými dovtedy Česko nemalo vedecké kontakty na úrovni akadémií alebo univerzít.
Niederle zapojil českých vedcov aj do práce NATO alebo UNESCO, no najmä do činnosti Európskej organizácie jadrového výskumu (CERN) pri Ženeve. Česku to umožnilo zapojiť sa do vývoja a používania špičkových technológií v diagnostike a liečení nádorov, v doprave alebo v hromadnom spracovaní dát, pri likvidácii jadrového odpadu či pri konštrukcii výkonných, úsporných a bezpečných jadrových reaktorov nového typu. Niederle už vtedy predpokladal, že reaktory štvrtej generácie sa stanú rozhodujúce pre energetickú bilanciu Európskej únie.
Renesančný vedec
Jiří Niederle obsiahol taký široký okruh problémov a venoval sa im s takým nasadením, že ho bez preháňania možno nazvať renesančným vedcom. V roku 1995 sa stal profesorom teoretickej fyziky na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity. Napísal vyše 200 odborných článkov, z toho vyše polovicu s originálnym výskumným obsahom a 400 citáciami.
Písal učebné texty, viedol prácu diplomantov a doktorandov, editoval zborníky z medzinárodných konferencií a pripravoval ich program, prekladal odborné knihy z ruštiny do angličtiny. Podieľal sa aj na mnohých popularizačných filmoch o fyzike, vystupoval v médiách, hosťoval na univerzitách vo Francúzsku, v Poľsku a Spojených štátoch. Prednášal na najvýznamnejších svetových univerzitách vrátane Harvardu, MIT, Parížskej alebo Kalifornskej univerzity a Bellových laboratórií.
