Po 11. septembri a irackej vojne je hurikán Katrina najväčšou traumou pre najmladšiu generáciu Američanov.
NEW ORLEANS, BRATISLAVA. Kenneth Dorsey pred piatimi rokmi stratil všetko. Hurikán Katrina nechal z jeho domu len kopu sutín, ostatné odplávalo. Dnes sa Dorsey teší. „Bude úžasné opäť spať v našom domove, tu v New Orleanse,“ povedal americkej televízii ABC.
Jeho dom, podobne ako tisíce ostatných v najhoršie zasiahnutom Deviatom okrsku, mu pomohli zrekonštruovať dobrovoľníci. Okrem nich do mesta stále prúdia federálne i štátne peniaze, rekonštruuje sa vo veľkom. Nie neúspešne. V meste prezývanom Veľký pohoďák (Big Easy) dnes žije 80 percent obyvateľov spred hurikánu – aj vďaka tomu, že 15 miliárd dolárov sa minulo na ochranu mesta pred novým hurikánom.
Stopy po hurikáne zostali. Na ľuďoch sú však viditeľné menej ako pri pohľade na zničené domy.
Trauma ako 11. september
Ukázal to aj nedávny prieskum politických názorov u stredoškolákov – v celých Spojených štátoch, nielen v New Orleanse, ktorý hurikán postihol najviac. „Podobne, ako bol deliacou čiarou Vietnam (v 70. rokoch), pre nastupujúcu generáciu je to kombinácia 11. septembra, iracká vojna a potom, čo je dosť zaujímavé, hurikán Katrina,“ povedal pre časopis Democracy Journal politológ Peter W. Singer, ktorý sa na prieskume zúčastnil.
Pre mnohých Američanov je Katrina traumou. S odstupom času sa nepoukazuje len na zlyhanie úradov pri evakuácii či pomoci postihnutým. Americké médiá dnes rozoberajú aj to, ako tragédia zhoršila vzťahy v meste, kde žijú belosi aj černosi, a analyzujú vlastné zlyhania. Napríklad v tom, ako pri informovaní o hurikáne zavádzali v neprospech jeho obetí.
;)
V prvých dňoch po hurikáne vládol chaos a, ako píšu New York Times, v zničenom meste sa rozšíril jednoduchý pohľad na vec: chudobní černosi a zločinci zabíjali a zastrašovali ostatných obyvateľov.
Celé to však bolo trochu zložitejšie. Dnes americké úrady vyšetrujú biele gangy, ktoré vzali spravodlivosť do vlastných rúk a zabili pritom nevinných černochov. Z rasovo motivovaného násilia obvinili aj policajtov.
Búrka vyniesla nenávisť
„Prostredie, ktoré vytvorila búrka, vynieslo na povrch to, čo v tunajších ľuďoch driemalo – hnev a opovrhnutie, ktoré cítili voči Afroameričanom,“ citovali New York Times kriminológa Johna Pennyho z neworleanskej Southern University. „Nikdy sa nemusíme dozvedieť, koľko ľudí bolo zabitých,“ dodal Penny.
Najhorší prípad policajného násilia, aký úrady vyšetrujú, sa odohral šesť dní po Katrine. Policajti mali vtedy strieľať po skupine neozbrojených civilistov. Zraniť mali štvorčlennú rodinu a zabiť dvoch ľudí – mladistvého a muža na vozíčku.
Hurikán Katrina za sebou nechal vyše 1500 mŕtvych, 182-tisíc ťažko poškodených domov a zaplavených 75 percent územia hlavného mesta džezu. Nie je žiadnym tajomstvom, že obeťami boli najmä jeho černošskí obyvatelia.
Katrina zanechala pred rokmi na pobreží množstvo odpadu.
Popri zlyhaniach americkej vlády im priťažili hlavné americké médiá. „Veľká a oprávnená zatrpknutosť sa pozdvihla medzi Afroameričanmi, ktorých démonizovala vláda a médiá a ktorí cítili, že sa s nimi nezaobchádzalo ako s rovnocennými občanmi či ako s rovnocennými ľudskými bytosťami,“ napísal nedávno rešpektovaný ľavicový týždenník The Nation.
Časopis vo svojom článku poukázal na bludy, ktoré zo začiatku šírili aj také médiá ako New York Times. Tie v komentári o New Orleanse písali ako o hlavnom meste „anarchie, rabovačiek a znásilňovania“, ktoré medzi riadkami pripisovali černochom. Populárny server Huffington Post dokonca písal o kanibalizme. Ani príbehy o snajperoch strieľajúcich po helikoptérach sa nikdy nepodarilo dokázať. Vtedy však proti sebe poštvali mnohých obyvateľov mesta.
Hrádza istotu nedáva
V miestach, kde hurikán pred piatimi rokmi pretrhol hrádze, sa dnes stavia 350míľový ochranný kruh. Úplne dokončený bude na budúci rok a New Orleans s ním má byť bezpečnejší ako pred Katrinou. Experti však už stihli varovať, že ani potom nebude mesto stopercentne chránené pred počasím.
V stredu na počesť 1500 obetí hurikánu usporiadali symbolický džezový pohreb.
Istotu nedáva ani mnohým obyvateľom. „Či im dôverujem?“ premýšľala nad otázkou New York Times obyvateľka New Orleansu Beverly Craisová. „Nie. Ako môžem dôverovať niekomu, kto dokáže urobiť takú veľkú chybu?“
Bush na hurikán doplatil
Pomalá a slabá reakcia na Katrinu bola jednou z vecí, ktoré stáli za prehrou exprezidenta Georgea Busha. Stala sa výstrahou do budúcnosti.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Neskoro a málo. Bývalý americký prezident George Bush, ktorý prerušil dovolenku deň po nešťastí, v prejave o stave krajiny sa o Katrine sotva zmienil a otáľal s pomocou, si pohneval mnohých voličov. Zdalo sa im, že popri vojne proti terorizmu, ktorú viedol od útoku na dvojičky v roku 2001, úplne zabudol na prírodné nešťastia. Chýbali preto vojaci na ochranu pred rabovaním po hurikáne Katrina.
Bush síce mesto navštívil, ale len nad ním preletel v prezidentskom špeciáli. Bránil sa, že nechcel zbytočne zamestnávať záchranárov svojou prítomnosťou.
Vyšetrovanie Snemovne reprezentantov prišlo k záveru, že reakcia na Katrinu bola fiaskom na všetkých úrovniach. Federálny súd prisúdil vlani prvýkrát vinu za nešťastie federálnej vláde. Záplavy v New Orleanse podľa verdiktu čiastočne zavinilo americké ženijné vojsko pre nedbalosť pri údržbe dôležitého navigačného kanála.
Hurikán sa stal výstrahou pre politikov. Aj tak však má súčasný prezident Barack Obama (na snímke TASR/AP) svoju Katrinu. Ropnú škvrnu v Mexickom zálive – najhoršiu ropnú katastrofu v dejinách krajiny.
Podľa prieskumu Public Policy Polling si ľudia v Louisiane myslia, že Obama zareagoval na katastrofu horšie ako Bush na Katrinu. Mnohí kritizovali Obamu, že zo začiatku nedostatočne tlačil na britskú spoločnosť. Aj preto prezident zdôrazňoval v júnovom prejave zodpovednosť ropného gigantu. „Donútime spoločnosť BP, aby to zaplatila,“ sľuboval Obama.
Ela Rybárová
;){kind=link}
;){kind=link}