Parlamentné voľby v Čiernej Hore sa uskutočnia 22. apríla, referendum bez dohody

V Podgorici to dnes oznámil predseda parlamentu Svetozar Marovič.
Naopak, žiadnu dohodu sa nepodarilo uzavrieť v otázke referenda o prípadnej nezávislosti Čiernej Hory, ktorá spolu so Srbskom tvorí Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR), uvádza sa v Marovičovom vyhlásení zverejnenom čiernohorským ministerstvom informácií.
"Niektoré (strany) trvajú na tom, aby sa referendum zorganizovalo do 30. júna a bolo predmetom dohody uzavretej ešte pred voľbami. Iné sú za to, aby debata o referende zostala otvorená až do času po voľbách," vyhlásil Marovič. Ďalším sporným bodom je to, či zákon o referende má schváliť súčasný parlament a či má hlasovací lístok obsahovať jednu alebo dve otázky.
Súčasná JZR vznikla v roku 1992 po rozpade bývalej Juhoslávie vytvorenej po druhej svetovej vojne komunistickým lídrom Josipom Brozom Titom. Vzťahy medzi Srbskom a Čiernou Horou v uplynulých rokoch - hlavne od nástupu protimiloševičovského vedenia Mila Djukanoviča v roku 1997 - postupne degradujú a Podgorica podnikla viacero krokov k samostatnosti.
Djukanovičova Demokratická strana socialistov (PDS), ktorá dominuje vládnej koalícii Za lepší život navrhla vypísanie predčasných volieb po tom, čo z koalície vystúpila Ľudová strana (NS), presadzujúca zachovanie úzkych vzťahov so Srbskom.
Čiernohorská vláda po páde juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča novému juhoslovanskému vedeniu okolo Vojislava Koštunicu navrhla rozpustenie JZR a vytvorenie voľného zväzku dvoch nezávislých štátov. Belehrad takéto riešenie odmieta a je za zachovanie federácie. Minulý týždeň sa konali prvé rozhovory o budúcnosti JZR, ktoré však nepriniesli žiaden výsledok.