Je zvykom, že kosíme trávnik nám i susedom. A je zvykom, že susedia sa v lete odvďačujú rovnako.
Profesor na dôchodku ich nosí na tanieri až s posvätnou úctou.
Organic food patrí v Amerike medzi najrýchlejšie rastúce odvetvia v potravinárstve. Bez ohľadu na ekonomickú recesiu a vysoké ceny si ho aspoň raz za tri mesiace kúpia tri štvrtiny ľudí. Ja sama najčastejšie nakupujem v bio potravinách. Nemusím podrobne študovať príbalové informácie, predpokladám, že mäso je bez antibiotík a hormónov a zelenina bez umelých hnojív.
Organické jedlo má aj odvrátenú stranu. Napríklad taká uhorka za 80 korún. Nechutila vôbec zle, ale už ju viac nekúpim. A nielen pre štúdie, ktoré tvrdia, že organické jedlo nemá pre človeka výživnejšiu hodnotu ako neorganické.
Časopis Time sa snaží prísť na to, čo je na bio potravinách také sexi, a či právom. Výhody zjednodušuje do hesla – zdravšie pre človeka, neškodné pre prírodu. Napriek heslám realita zostáva komplikovaná. Odborníci BIO zásadne neodradzujú, ale upozorňujú, že táto nálepka sama osebe neznamená zdravie.
Bio je móda. Náš ďalší sused sa najradšej chváli dvoma vecami. Že nevlastní televízor (i keď ho sleduje na počítači) a že pestuje bio. Jeho bylinky a zelenina predstavujú zlomok toho, čo majú moji príbuzní na Slovensku.
Tých pár lístkov šalvie z kvetináča pri smetných košoch má na jeho jedálenskom stole vždy čestné miesto. Pravdupovediac som ho tú šalviu nikdy nevidela jesť.
