MOGADIŠO, BRATISLAVA. Začala sa záverečná fáza vojny, po ktorej sa Somálsko definitívne zbaví neveriacich a zahraničných okupantov. Hovorca islamistickej skupiny ašŠabáb, ktorá už teraz ovláda väčšinu územia krajiny, to vyhlásil v pondelok. V utorok sa jeho slová začali napĺňať.
Poslanci cennou korisťou Islamisti sa vrhli na malé územie v centre hlavného mesta Mogadišo, ktoré ešte ovláda zahraničím uznávaná dočasná vláda. Podaril sa im priamy zásah na hotel Muna v blízkosti prezidentského paláca.
Mogadišo v minulosti dôležitý obchodný prístav pre Peržanov a Arabov, v roku 2006 ho dobyli islamisti, ktorých neskôr vytlačila etiópska armáda. Tá sa v roku 2009 z krajiny stiahla, dočasná vláda teraz ovláda niekoľko blokov v centre mesta, zvyšok kontrolujú opäť islamisti.
Dvaja útočníci sa prezliekli za vládnych vojakov a v dopoludňajších hodinách prekĺzli do hotela. Začali strieľať do ľudí a potom sa odpálili. Zabili minimálne 31 ľudí, medzi nimi šiestich poslancov. Podobný útok sa povstalcom podaril aj v decembri, keď zabili troch ministrov.
O život včera prišiel aj 11-ročný chlapec, ktorý čistil topánky, či žena predávajúca pred hotelom čaj. Aš–Šabáb okrem vládnych cieľov začal ostreľovať aj obývané oblasti v centre Mogadiša. Boje prebiehajú aj na miestnom trhovisku, na ktoré sú ľudia odkázaní.
Proti aš–Šabábu nestoja len vládne jednotky, ale aj vojaci Africkej únie, ktorá vládu podporuje. Je ich asi 6300, väčšinou z Ugandy. Práve ich prítomnosťou ašŠabáb zdôvodnil júlový útok v Kampale, pri ktorom zabil 76 ľudí.
Uganda na summite Africkej únie presadila zvýšenie počtu vojakov v mierovej misii o štyritisíc, no ich mandát ostal nezmenený – môžu brániť seba a dočasnú vládu. Do operácií proti aš–Šabábu sa púšťať nemôžu.
Prípadnú zmenu musí schváliť OSN, no jeho osobitný vyslanec pre Somálsko Augustine Mahinga je proti.
Súhlasia s ním aj viaceré africké krajiny, ktoré sa odvolávajú na dôkazy, že mierové jednotky zabíjali aj civilistov. Rozšírenie ich mandátu by vraj mohlo posilniť nábory islamistov a zhoršiť situáciu.
Len verbálna podpora Zvyšok sveta dočasnú vládu podporuje najmä verbálne. Západ vníma Somálsko takmer výlučne z hľadiska humanitárnej krízy, alebo boja proti pirátom, keďže pozornosť armád sa sústreďuje na Irak a Afganistan. Ani pád vlády by tak veľa nezmenil. Už teraz má totiž len minimálnu kontrolu nad krajinou.
Fanatickí teroristi už šaríu v krajine presadili
Pokojné časti sa odtrhli od hlavného mesta a nad zvyškom územia nemá vláda kontrolu. Somálsko.
1. Kto ovláda Somálsko?
Prakticky nikto. Na severe existujú dve de facto samostatné republiky Somaliland a Puntland, ktorý je známy najmä tým, že na jeho území žije väčšina somálskych pirátov. Zvyšok územia je pod kontrolou rôznych islamistických skupín. Vláda kontroluje len niekoľko blokov v centre Mogadiša, v ktorých sú prísne bezpečnostné opatrenia. Ako však ukazuje viacero útokov, ani tie nie sú celkom úspešné. Aj preto je krajina v rebríčku zlyhávajúcich štátov dlhodobo na prvom mieste.
2. Ako dlho trvá vojna?
Vojna sa začala v roku 1991 pádom junty Muhammada Siada Barrého. Odvtedy v krajine panuje prakticky anarchia, raz majú navrch islamisti, raz ich odporcovia. Na začiatku vojny sa OSN neúspešne snažila nastoliť poriadok.
Dočasným úspechom sa skončila až etiópska invázia v roku 2006, po ktorej sa podarilo zvrhnúť vládu Únie islamských súdov. Etiópia však v roku 2008 začala sťahovať svojich vojakov po rokoch prakticky každodenných útokov. Dočasnú vládu tak chránia už len mierové jednotky Africkej únie. Podľa niektorých zdrojov zomrelo počas vojny až milión ľudí. Okrem bojov trápi krajinu aj hladomor.
3. Čo je aš-Šabáb a čo žiada?
Aš-Šabáb (v preklade mládež) bolo pôvodne radikálne mládežnícke hutie Únie islamských súdov. Po páde jeho moci v Mogadiše sa však od neho oddelilo, pričom v ňom ostali najmä radikálnejší členovia. V súčasnosti sú najsilnejšou islamistickou skupinou v krajine.
Na územiach, ktoré kontrolujú, presadili prísnu formu islamského práva šaría. Ak by definitívne ovládli krajinu, k čomu už teraz nemajú ďaleko, Somálsko by pripomínalo Afganistan za vlády Talibanu. Najmä pod ich tlakom dočasná vláda pred rokom zaviedla v krajine islamské právo šaría, no povstalci boj proti nej nezastavili.
Západ považuje ašŠabáb za teroristickú organizáciu najmä pre jej údajné napojenie na teroristickú sieť alKáida. Somálski islamisti sa až doteraz nehlásili ku globálnemu džihádu. Zmena prišla až v júli, keď sa prihlásili k útoku v ugandskej Kampale.
Matúš Krčmárik