Agentúrnu správu sme o 19:47 nahradili autorským článkom SME.
SANTIAGO DE CHILE, BRATISLAVA. Keď pred kamerami čítal čilský prezident Sebastian Piňera správu od uväznených baníkov pod zemou, ich príbuzní začali plakať, radostne kričať a mávať vlajkami krajiny.
Po sedemnástich dňoch už strácali nádej na záchranu svojich blízkych a až do nedele večera nebolo jasné, či nešťastie niekto prežil.
Baníci: S Božou pomocou to vydržíme
„Aj keby sme museli čakať mesiace, chcem vám povedať, že sme v poriadku a sme si istí, že sa všetci v zdraví dostaneme von. Trpezlivosť a viera! Boh je všemohúci a s Božou pomocou opustíme túto štôlňu živí,“ čítal prezident odkaz Maria Gomeza, najstaršieho z 33 zasypaných baníkov. Lístok vytiahli pomocou vŕtačky po vyše dvoch týždňoch, odkedy zavalilo šachtu.
Nedávno zvolený prezident neskrýval radosť z dobrej správy. „Naši chlapci sú všetci živí a čakajú, kedy zase uvidia lúče slnka a budú môcť objať svoje rodiny,“ povedal.
Záchranári hneď po zavalení šachty, kde sa ťaží zlato a meď, dúfali, že sa zamestnancom podarilo včas utiecť a dostať pod ochranný štít. Tiež sa báli, že im dôjdu potraviny aj kyslík.
Aj keď sa nedeľné udalosti dajú považovať za malý zázrak, riaditeľa záchranných operácií Andrese Sougarreta trápi fakt, že vyslobodenie baníkov bude trvať najmenej štyri mesiace a na povrch sa tak môžu dostať až okolo Vianoc. Na vine sú podľa čilských médií nepresné tažobné mapy a zároveň hĺbka, v akej sa baníci nachádzajú.
Prežili vďaka usadenej vode
Baníci podľa Sougarreta dokázali prežiť takmer sedemsto metrov pod zemou pre usadenú vodu a ventilačné šachty.
„Ďalším krokom bude spustiť k nim malé kapsule s potravinami, pitnou vodou, kyslíkom a hlavne kamery s mikrofónom. Tie majú zasypaným slúžiť na komunikáciu s ich príbuznými, ale aj so záchranármi a psychológom,“ povedal Sougarret čilskému denníku Crónica de Hoy.
Stres v dlhodobom väzení
Problémom totiž môže byť stres a psychologická záťaž z takého dlhého uväznenia pod zemou, obojstranná komunikácia bude podľa expertov kľúčová.
Kabinet čilského prezidenta Piňeru si na chvíľu vydýchol. Jeho nová vláda celý čas čelila podozreniu, že na záchranu baníkov toho nerobí dosť. Piňera hneď po nehode prepustil riaditeľa regulačného úradu pre ťažobný priemysel a sľúbil radikálnu reformu. Na nič iné z programového vyhlásenia sa počas celej krízy nemohol sústrediť.
„Ďakujem baníkom za ich odvahu a guráž, s akou vydržali v hlbinách zrútenej hory. Na povrch vyjdú síce chudí a špinaví, ale zdraví a živí a celému svetu tak ukázali, že majú vytrvalosť, ktorá ich spája,“ dodal Piňera.
V Čile, ktoré je najväčším producentom medi na svete, sú nešťastia v šachtách skôr raritou. V tejto súkromnej bani San José na severe Čile však prišlo za posledné roky o život už 16 baníkov.
Baníkom bude možno pomáhať aj NASA
Čile požiada americkú vesmírnu agentúru NASA o pomoc v zápase o život 33 baníkov, ktorí uviazli 700 metrov pod zemou v púšti Atacama. Informovalo o tom dnes čilské ministerstvo zdravotníctva.
Hlboko v podzemí bane totiž panujú v niečom podobné podmienky, akým čelia posádky ponoriek alebo astronauti na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
Úrady latinskoamerickej krajiny potrebujú predovšetkým technológie, ktoré by udržali baníkov v dobrej kondícii v stiesnenom priestore s limitovanými dávkami potravín. Potrebné sú tiež najmodernejšie potraviny vyvinuté pre takéto mimoriadne podmienky.
tasr
Autor: Peter Foglar
