TEHERÁN, TEL AVIV. Irán v sobotu spustil prevádzku svojho prvého jadrového reaktora v elektrárni v Bušíre. Naplno začne pracovať o niekoľko mesiacov. Experti si nemyslia, že reaktor postavený v spolupráci s Ruskom predstavuje veľkú hrozbu. Západ Irán podozrieva zo snahy vyvinúť jadrovú bombu. Za neochotu povoliť inšpekcie v jadrových zariadeniach a zastaviť jadrový program ho OSN trestá sankciami. Irán hovorí, že jeho program je mierový a Bušír to má potvrdzovať.
Palivo sa vráti do Ruska
Irán netradične povolil monitorovanie procesu napúšťania paliva a tiež súhlasil, že vyhorené palivo odvezie späť do Ruska, aby nemohlo byť použité na vojenské účely.
Teherán triumfálne vyhlásil, že spustenie reaktora, ktoré sa roky odkladalo aj pre finančné nezhody s Ruskom, dokazuje, že krajina môže dosahovať technologický pokrok aj napriek sankciám.
Niektorí analytici si myslia, že otvorenie Bušíru ukazuje zlyhanie sankcií. Podľa nich sú nedostatočné, ak Irán môže spustiť atómové zariadenie. Navyše, teoreticky by Bušír mohol vyprodukovať materiál potrebný na atómovú bombu.
Bušír sa nikdy nepovažoval za taký nebezpečný objekt ako stredisko na obohacovanie uránu v Natanze či objekty ukryté v iránskych horách.
Palivové články, ktoré tam dováža Rusko, sú obohatené na 3,5 percenta, čo je hlboko pod hodnotou potrebnou na jadrovú hlavicu. Tá je viac ako 90 percent.
Nie je to nebezpečné
Irán už otestoval obohacovanie uránu na 20 percent. Rozhorčenému svetu odkázal, že ho potrebuje na medicínske účely.
Reakcie mocností na spustenie reaktora sú skôr opatrné, ale aj Američania priznali, že nepredstavuje porušenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Najväčšie výhrady má Izrael, ale ten podľa miestnej tlače Washington ubezpečil, že elektrárne v Bušíre sa netreba báť.
Jadroví experti tvrdia, že možnosť, že by Iránci prekabátili Rusov alebo inšpektorov OSN, je minimálna. „Manipulácia s vyhoreným palivom je náročná a trvá niekoľko dní. Navyše na to potrebujete veľkú separačnú továreň, lebo je to dlhá, špinavá a komplikovaná chemická aktivita. Zatiaľ sa nevie, že by Irán takú továreň stavať,“ vyhlásil izraelský analytik Efraim Askulai.
Ani Rusi nechcú mať z Iránu jadrovú veľmoc
Irán tiež nebude riskovať komplikovanie vzťahov s Ruskom. Aj Moskva sa totiž so svetom zhoduje v tom, že Irán by ako jadrová veľmoc predstavoval príliš veľké riziko pre medzinárodnú bezpečnostnú situáciu.
Irán napriek tomu, že má bohaté zásoby ropy a plynu, zápasí s energetickými problémami. Nemá dostatok vlastných kapacít na spracovanie ropy a keďže je pod ekonomickými sankciami, nie sú vyhliadky na zlepšenie. Elektrina z atómovej elektrárne by mohla byť riešením a teheránsky režim už plánuje výstavbu ďalších podobných elektrární.
