BAGDAD, TEL AVIV. Posledná americká bojová brigáda vo štvrtok opustila Irak. Hoci Iračania by sa mali tešiť, prevládajú skôr opačné pocity.
Američania neodchádzajú z krajiny, ktorá je stabilizovaná. Opúšťajú ju v politickej, bezpečnostnej a spoločenskej kríze. Aj keď Irak je na tom oveľa lepšie ako pred tromi či štyrmi rokmi, takto si asi plánovači invázie proti Saddámovmu režimu odchod nepredstavovali.
Iračania od radosti neskáču Sedem rokov a päť mesiacov od začiatku vojny by tiež málokto očakával, že Iračania budú nervózni z toho, že Američanov už nebudú mať za chrbtom.
Keď im však najvyššie postavený dôstojník v armáde oznámi, že jeho ľudia budú schopní plného výkonu až o desať rokov, sú ich pocity pochopiteľné. „Generál Zebárí, ktorý je Kurd, veľmi dobre vie, prečo chce, aby Američania ešte zostali v krajine,“ povedal pre Deutsche Welle expert na Irak Kristian Ulrichsen.
Konflikt na severe aj na juhu Irak nie je stabilný a žraloci sú okolo neho aj v jeho vnútri. Na severe krajiny je napätie medzi Arabmi a americkými spojencami Kurdmi, ktoré sa môže skončiť aj vojenskou intervenciou Turecka. Na juhu sa svojimi záujmami netají Irán. Úplne otvorene manipuluje irackými šiitmi a len čaká, kedy bude môcť niečo vyviesť Američanom. A v centre sa stále prehlbuje spor medzi sunnitmi a šiitmi. Irak takmer pol roka po voľbách nemá centrálnu vládu a to len nahráva separatistom, teroristom a okolitým režimom.
Iračania majú pocit, že aj za toto môžu Američania. Niektorí analytici si myslia to isté. Richard Gowan z Európskej rady pre zahraničnú politiku tvrdí, že všetko sa začalo zjednodušenou politikou predchádzajúcej americkej administratívy a pokračuje Obamovou snahou za každú cenu naplniť svoje predvolebné sľuby. Barack Obama sa stal prezidentom aj preto, že sľúbil, že vyvedie vojakov z Iraku.
Teraz sa však vážne uvažuje nad tým, že keďže Američania v Iraku zo subjektívnych aj objektívnych dôvodov veľa vecí nedotiahli, budú musieť aj tak ešte intervenovať. Či už diplomaticky, alebo aj vojensky.
4415 mŕtvych Američanov V Iraku ešte zostáva 50tisíc amerických vojakov. Iračanom budú pomáhať pri výcviku aj pri naháňaní teroristov. Ako vo štvrtok pripomenula agentúra AP, číslo 4415, ktoré predstavuje počet amerických obetí vo vojne, určite ešte nie je konečné.
To isté platí pre oveľa väčší počet irackých obetí. Američania odchádzajú. Iračanom zostáva vládna kríza, nepriatelia, spory o ropu, náboženské vojny, domy bez elektriny a vody. A demokracia.
Začal a skončil vojnu. Teraz sa teší domov
Seržant Dill bol pri invázii do Iraku pred siedmimi rokmi aj pri odchode poslednej bojovej brigády.
BAGDAD, TEL AVIV. Luke Dill mal 18 rokov, keď napochodoval do Saddámovho Iraku. Strávil tam ešte dva turnusy a vo štvrtok bol medzi vojakmi poslednej bojovej brigády, čo prekročila hranice krajiny.
O pár dní pôjde domov, do štátu Washington. Agentúre AP povedal, že sa najviac teší na svojho Harley Davidsona. „Je to niečo, na čo budem hrdý do konca života, že som prišiel v prvej vlne a som medzi poslednými, čo odchádzajú.“
Presúvali sa len v noci
Presun do Kuvajtu, kam jeho brigádu stiahli, plánovali niekoľko mesiacov. Z bezpečnostných dôvodov a podľa dohôd s Iračanmi sa púšťou presúvali len v noci. Všetky detaily sa do poslednej chvíle tajili.
V Iraku sú skupiny, ktoré by rady z posledného úderu na americké bojové jednotky vytĺkli nejaký kapitál.
Na bagdadskom letisku, odkiaľ tiež odlietajú americké jednotky, novinári už týždeň spovedajú vojakov a ich veliteľov.
Tí sú presvedčení, že ich muži a ženy odviedli dobrú prácu a môžu sa domov vrátiť s hrdosťou. „Naša stratégia prísť do Iraku bola vtedy neodvratná a či naozaj takou bola, ukáže až história,“ povedal pre Christian Science Monitor veliteľ jednej z brigád John Norris.
Zabiť je ľahko. Stlačíte spúšť
Mnohí vojaci z Iraku sa doma dlho neohrejú. Je možné, že ich pošlú do Afganistanu, na ktorý sa teraz sústreďuje Obamova administratíva.
Do Iraku prišli ako okupanti či ako osloboditelia. Závisí od toho, kto o nich hovorí. Prežili tam ťažké boje, nenávisť aj vďačnosť Iračanov, hanbu v podobe Abú Ghrajb, smrť kamarátov aj radosť irackých detí, s ktorými si mohli zahrať futbal.
„Svojim mužom som vždy hovoril: zabiť je ľahko, len stlačíte spúšť. Zmeniť kultúru a atmosféru v krajine je oveľa ťažšie,“ vyhlásil pre novinárov americký major Jeffrey Huggins.
Jana Shemesh
Američania v Iraku
1. Invázia
Američania útok na Irak obhajovali zločinnou diktatúrou aj tým, že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia, čo sa však nepotvrdilo. Inváziu začali 20. marca 2003. Do Iraku ráno vstúpilo asi 300tisíc vojakov, z toho takmer 250tisíc Američanov.
2. Bushov koniec vojny
Americký prezident George W. Bush len niečo viac ako mesiac po invázii označil misiu za zvládnutú. Američania síce zvrhli Husajna, no v krajine zúrila občianska vojna medzi sunnitmi a šiitmi.
3. Husajnova smrť
Zvrhnutého exprezidenta dolapili v decembri 2003. Obžalovali ho zo zodpovednosti za Dudžailský masaker, pri ktorom zomrelo 148 ľudí. V roku 2006 padol rozsudok smrti, obesili ho 30. decembra.
4. Posledné posily
Američanom sa nedarilo upokojiť situáciu, Bush preto v roku 2007 vyhovel veliacemu generálovi Davidovi Petraeusovi a súhlasil so zvýšením počtu vojakov. Pribudlo ich 20tisíc, spolu ich tak bolo vyše 150tisíc. Misia vyšla, situácia sa upokojila, a tak sa začalo rokovať o postupnom odsune.
5. Odsun
Koncom roka 2008 iracký parlament schválil zmluvu s Američanmi o postupnom odchode vojakov. V súlade s ňou Američania v roku 2009 opustili mestá, teraz končia svoje bojové operácie. Posledný americký vojak by mal z Iraku odísť do konca roka 2011.
Matúš Krčmárik
