BEJRÚT, TEL AVIV. Palestínski utečenci v Libanone dostali po desaťročiach rovnaké pracovné práva ako domáci. Niektoré lukratívnejšie profesie aj tak nebudú môcť vykonávať.
V Libanone žije 400-tisíc palestínskych utečencov. Mnohí z nich na palestínskych územiach nikdy neboli. Narodili sa v utečeneckých táboroch rodičom, čo utiekli po vojnách s Izraelom. Nemajú ani libanonské občianstvo.
Najhoršie to je v Libanone
Libanon im ho nechce uznať a palestínski lídri si tiež nemyslia, že je to dobrý nápad. Obávajú sa totiž, že Izrael by im potom mohol odmietnuť návrat domov. Problém palestínskych utečencov je jedným z momentov, na ktorých zlyháva izraelsko-palestínsky dialóg. Izrael odmieta utečencov, lebo ich prílev by znamenal koniec židovskej majority. Je ochotný rokovať o finančných kompenzáciách. Palestínčanom to nestačí.
V arabských krajinách, v pásme Gazy a na západnom brehu žije päť miliónov palestínskych utečencov. Libanonskí Palestínčania tam majú podľa mimovládnych organizácií jedny z najhorších podmienok spomedzi arabských krajín.
Doteraz pracovali prakticky len pre OSN, ktorá spravuje ich tábory. Maximálne sa mohli načierno zamestnať ako stavební robotníci. Inak sú ich rodiny odkázané len na finančnú pomoc od OSN. Palestínčania ako cudzinci nemohli dostať pracovné povolenie, hoci napríklad sýrskym robotníkom ich vydávali bez problémov. „To, čo chceme, je žiť ako ľudské bytosti, ako Libanončania,“ povedal agentúre AP jeden z utečencov.
Prijímanie zákona o pracovných právach pre Palestínčanov vyvolalo v Libanone veľkú debatu. Jednotlivé náboženské skupiny sa tu snažia zachovať rovnováhu, a tak kresťania a šiiti protestovali proti zlepšeniu postavenia Palestínčanov, ktorí sú hlavne sunniti.
Palestínčania sa aj tak na sociálnom rebríku nebudú môcť veľmi šplhať. Výkon povolaní ako lekár, advokát, architekt či inžinier si vyžaduje členstvo v profesijnej organizácii. Problém je, že členom takejto organizácie sa môže stať len cudzinec z krajiny, v ktorej môže do advokátskej či lekárskej komory vstúpiť Libanončan. Palestínski utečenci sú však bez štátu.
Arabské bremeno
Palestínčania sú v Libanone podobne ako v mnohých arabských krajinách (Jordánsko, Sýria, Egypt, štáty okolo Perzského zálivu) považovaní za bremeno.
Vlády arabských krajín ich hlavne po vojnách v rokoch 1948 a 1967 prijímali s tým, že to bude len načas. Teraz nie sú ochotné vyriešiť ich štatút, považujú ich za bezpečnostné a sociálne riziko. Podľa mimovládok ich tiež zneužívajú na protiizraelskú propagandu.
