BRATISLAVA. Ak chcete ísť študovať na najlepšiu univerzitu na svete, váš cieľ sa nezmení ani v tomto roku. Podľa rebríčka šanghajskej univerzity Ťiao.tchong, ktorý je považovaný za najprestížnejší, je ňou stále Harvard v meste Cambridge v americkom štáte Massachusetts.
Jeden zo symbolov amerického vysokého školstva si tak udržal svoju pozíciu. Číňania rebríček zostavujú od roku 2003, Harvard doteraz nikto nepokoril.
Hegemóniu narušila britská dvojica
Výrazne sa nemení ani poradie za ním, pričom jasnú dominanciu majú americké univerzity. V prvej desiatke je ich až osem – absolútnu hegemóniu narušili len britský Oxford a Cambridge. Celkovo americké školy obsadili polovicu miest v prvej stovke.
- 1. Harvardova univerzita (USA): na prvom mieste sa umiestnila vždy od roku 2003, odkedy sa zverejňuje rebríček
- 2. Kalifornská univerzita Berkeley (USA)
- 3. Stanfordská univerzita (USA)
- 4. Massachusettský technologický inštitút (USA)
- 5. Cambridgeská univerzita (Veľká Británia)
- 6. Kalifornský technologický inštitút (USA)
- 7. Princetonská univerzita (USA)
- 8. Columbijská univerzita (USA)
- 9. Chicagská univerzita (USA)
- 10. Oxfordská univerzita (VB)
- 201. až 300: Univerzita Karlova v Prahe (ČR)
- 301. až 400: Jagellonská univerzita v Krakove , Varšavská univerzita (Poľsko), Szegedská univerzita, Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti (Maďarsko)
Čínski akademici rebríček zostavujú na základe rôznych kritérií, okrem iného porovnávajú počet laureátov Nobelovej ceny pracujúcich v škole, či ich citácie v rešpektovaných vedeckých časopisoch. Na základe toho vyberú 500 najlepších, ktorých zoznam pravidelne zverejňujú.
Slovenské vysoké školy v rebríčku opäť chýbajú. Ak chce teda Slovák ísť študovať na niektorú z najlepších škôl na svete, musí za hranice. Najbližšie to má do Viedne, miestna univerzita sa umiestnila na 151. až 200. mieste.
Do tretej stovky sa dostala pražská Univerzita Karlova, Maďarsko a Poľsko majú v rebríčku dvoch zástupcov.
Matej Sapák, ktorý pracuje ako poradca na slovenskom ministerstve financií a na Harvarde vyštudoval aplikovanú matematiku a právo, si myslí, že nie je nereálne, aby sa aj naše školy priblížili k svetovej špičke. „Treba zmeniť najmä prístup k študentom. Nestačí len odovzdať im informácie, treba ich nútiť viac rozmýšľať,“ hovorí.
Argumentuj a veľa píš
Najlepšie svetové univerzity nútia svojich študentov rozmýšľať samých, na hodinách sa diskutuje. „To na Slovensku chýba,“ tvrdí Sapák, ktorý v súčasnosti pracuje na slovenskom ministerstve financií.
Kým u nás je učenie založené na memorovaní, na prestížnych amerických univerzitách dávajú dôraz na písomný prejav. „Študenti sa učia spracovať informácie, premýšľať samostatne. Prakticky každý týždeň musia niečo napísať, či už esej, alebo výskumnú správu. Naučia sa tak jasne formulovať a štruktúrovať myšlienky, čo sa im v ďalšom pracovnom živote zíde,“ hovorí Sapák.
Americké školy podľa neho nie sú len o učení, ale aj o vytvorení komunity, do ktorej patria aj športovci reprezentujúci univerzitu. „Možno nie sú geniálni ako držitelia Nobelových cien, ale vytvárajú pestrú komunitu. Nezabúdajme však, že aj oni museli urobiť vstupné testy,“ uviedol Sapák.
Európska špička: Briti
Úspech anglosaského modelu vzdelávania dokazuje aj rebríček univerzít. V päťstovke najlepších univerzít sa nachádza až 154 amerických, z európskych krajín sú na tom najlepšie Briti.
Okrem legendárnej dvojice Oxford, Cambridge majú v elitnom zozname ďalších 36 univerzít. Z Európy sa na zoznam dostalo celkovo 204 univerzít, z ázijskotichomorského regiónu 106.
Harvard otvára dvere ku kariére
Ak chceš na Harvard, začni s prípravou v treťom ročníku gymnázia, hovorí absolvent najkvalitnejšej školy na svete MATEJ SAPÁK.
Kedy sa musí študent začať chystať na Harvard?
„Najneskôr v polovici tretieho ročníka na gymnáziu. Už vtedy sú prvé testy. Pri prijímaní si navyše škola zakladá aj na mimoškolských aktivitách, chcú tam mať zaujímavú osobnosť. To sa nedá stihnúť na poslednú chvíľu.“
V čom sú iní absolventi týchto škôl?
„Majú lepší písomný prejav. Na škole ich učia jasne formulovať myšlienky. Študent získa pracovné návyky, keďže od neho vyžadujú prácu každý týždeň, nielen cez skúškové, ako na našich školách. To sa mu zíde aj neskôr v práci.“
Ako pomáha fakt, že niekto vyštudoval Harvard, pri hľadaní práce?
„Minimálne v tom, že Harvard pozná na svete každý. Harvard otvára dvere aj iným spôsobom. Priamo na univerzite sú oddelenia na hľadanie kariéry, univerzita sa snaží pomôcť svojim študentom pri zamestnaní. Organizujú preto stretnutia so zamestnávateľmi, ktorí si priamo v škole vyberajú svojich budúcich zamestnancov, často na veľmi lukratívne miesta.“
Majú naše školy šancu dobehnúť tie svetové?
„Dobehnúť asi nie, na to majú príliš veľký náskok, najmä pokiaľ ide o tradíciu, komunitu a financovanie. Ak však zmenia prístup k študentom, môžu sa k nim priblížiť.“
Matúš Krčmárik
