Nemecká spisovateľka ukázala na miesto, český publicista podal trestné oznámenie. Teraz polícia možno našla dôkazy vraždy 15 českých Nemcov.
Agentúrnu správu sme o 18:09 nahradili autorským článkom SME.
DOBRONÍN, BRATISLAVA. Šicendorf, máj 1945. Druhá svetová vojna, ktorá kruto udrela aj na Čechov, sa skončila pred pár dňami a v hostinci v moravskej dedine sa búrlivo oslavuje. Po zotmení sa od davu odpojí niekoľko mužov posilnených alkoholom. Vyzbrojení lopatami či krompáčmi vyzdvihnú Nemcov uväznených v požiarnej zbrojnici a v statku naproti.
Vyvezú ich na pole za dedinu. Tam musia Nemci počas silného dažďa kopať vlastné hroby. Keď nevládzu, vyhrážajú sa im zastrelením. Nakoniec ich zabijú kruto – dedinským náradím.
Kto prežil, dostal guľku.
Od knihy ku kostiam
Približne takto udalosti spred 65 rokov zrekonštruovala nemecká spisovateľka Herma Kennelová. Jej kniha Bergersdorf, ktorá vyšla v Prahe pred siedmimi rokmi, je jediná, ktorá masaker opisuje. Autorka tvrdí, že hodnoverne. Všetko si overila vo viacerých prameňoch.
Aby sa však prípadu začala venovať aj česká polícia, bolo treba trestné oznámenie. To podal vlani český publicista Miroslav Mareš. O masakri čítal na nemeckom webe a odvtedy k nemu zhromažďoval materiály.
V pondelok bol pri tom, keď archeológovia našli pri Šicendorfe (dnes Dobronín) prvé kosti. Pomocou bagra odkryli na poli za dedinou dva metre široký a štyridsať metrov dlhý pás zeminy. Pod ním objavili ľudské pozostatky a časti oblečenia.
Vraždy Nemcov po vojne Brniansky pochod smrti. Veľa z tisícov nemeckých civilistov zahynulo v pochode v máji 1945. Lověšice. V júni 1945 zabili československí vojaci v obci pri Přerove desiatky odsúvaných karpatských Nemcov. Postoloprty. Československá armáda bez súdu zastrelila v kasárňach pri Lounách 766 českých Nemcov.
Zdroj: ČTK
Odsun nemeckých žien a detí.
FOTO – ARCHÍV
„O počte tiel zatiaľ nebudem nič hovoriť, čin klasifikujeme ako trestný čin vraždy,“ citoval denník MF Dnes jihlavského vyšetrovateľa Michala Lašku.
Polícia potvrdila, že údajná vražda asi 15 Nemcov bola spáchaná v máji 1945 s tým, že zrejme išlo o „vybavovanie si účtov“ po vojne. Prípadu sa venuje od vlaňajška, možných príbuzných obetí navštívila v Nemecku. Telá chce identifikovať pomocou genetických testov a DNA ich možných potomkov.
Trest a ospravedlnenie
Z priamych svedkov udalostí však podľa Lašku žije už len jeden, a ten tvrdí, že si nič nepamätá. Dobronínčania hovoriť nechcú, o masakri mlčia aj dedinské kroniky. Neistý je trest. „Je nutné zvážiť Benešove dekréty (o povojnovom odsune československých Nemcov, Maďarov a kolaborantov), je nutné zvážiť otázku, či išlo o vraždu, ktorá by dnes bola už premlčaná, alebo o iný trestný čin, na ktorý sa premlčanie nevzťahuje,“ povedal agentúre ČTK vyšetrovateľ Laška.
Spisovateľka Kennelová tvrdí, že mnohí z údajných vrahov stále žijú. Vypátrala aj ich mená, hoci v knihe ich neuviedla.
Dôležitejšie je však podľa nej čosi iné. „Áno, pozostalí hovorili, že by všeobecné ospravedlnenie malo prísť,“ povedala Kennelová vlani v rozhovore pre server Denik.cz.
Tvrdenie, že zavraždení ľudia boli členmi či spolupracovníkmi nacistických jednotiek SS podľa nej neobstojí. „Boli to obyčajní miestni nemeckí sedliaci,“ uviedla pre Denik.cz. Odsunúť ich mali spolu s ďalšími 2,5 milióna českých Nemcov na základe Benešových dekrétov.
„Ak nepríjemné udalosti zametieme pod koberec, aj tak tam zostanú a po čase opäť vystúpia na povrch. Nemožno zatvárať oči pred minulosťou,“ dodala Kennelová.
Odsun Nemcov komplikuje vzťahy i dnes
1. Odsun/Vyhnanie
Pohľad na povojnové udalosti v bývalom Československu sa líši už v názvoch, Česi hovoria o odsune Nemcov, Nemci používajú pojem vyhnanie (Vertreibung).
2. Charta sudetských Nemcov
V auguste 1950 podpísali vysídlenci chartu, v ktorej sa oficiálne vzdali nárokov na pomstu za utrpené príkoria. Charta nespomínala udalosti, ktoré vysídľovaniu predchádzali. Pri tohtoročnom 60. výročí ju sprevádzali diskusie, aby bol 5. august vyhlásený za pamätný deň.
3. Česko-nemecké vzťahy
Historické udalosti zaťažili vzťahy s Českou republikou, komplikovali jej vstup do Európskej únie požiadavkami na zrušenie Benešových dekrétov. V januári 1997 podpísali oba štáty deklaráciu, v ktorej česká strana vyjadrila poľutovanie nad excesmi počas vysídlenia sudetonemeckej menšiny.
4. Protičeské tóny
Nezaznievajú na oficiálnej úrovni, minulosť oživujú sudetonemeckí vysídlenci združení v Sudetonemeckom krajanskom spolku alebo diskusie okolo Centra vysídlencov. Projekt má dokumentovať vysídľovanie v minulom storočí. Pobúril hlavne Čechov a Poliakov.
Miriam Zsilleová
