Americkí vojaci sa chystajú na odchod z krajiny, ktorá sa stále nevie sama postarať o bezpečnosť. Výbuch pred kasárňami pre mladých prišiel v čase, keď sa politici hádajú o novej vláde.
Agentúrnu správu sme o 20:08 nahradili autorským článkom SME.
BAGDAD, TEL AVIV. Dva týždne pred plánovaným odchodom časti amerických vojakov to v Iraku nevyzerá dobre.
V utorok pri samovražednom útoku na regrútov v Bagdade zahynulo najmenej 60 ľudí. A lídri dvoch najsilnejších zoskupení prerušili vyjednávania o zostavení novej vlády. Bezvýsledne rokovali od marca.
Útočník zabíjal nádejných vojakov
Regrútov prekvapil samovražedný atentátnik skoro ráno. V centre, kde útočil, bolo podľa hovorcu armády asi tisíc mužov. Včera bol totiž posledný deň registrácie do armády.
Iracká armáda potrebuje mužov, ktorí by nahradili Američanov. Tí sa už dlhší čas zdržiavajú na svojich základniach a balia sa. Podľa dohody medzi Američanmi odíde časť jednotiek do konca augusta.
V krajine zostane ešte asi 50-tisíc amerických vojakov, ale tí už budú len pomáhať pri výcviku Iračanov. Američania by mali Irak definitívne opustiť do konca budúceho roka. Existujú obavy, že iracká armáda nebude schopná zabezpečiť ochranu krajiny. A včerajší útok ich len prehlbuje.
Rukopis al-Káidy
Irackí predstavitelia ho pripísali al-Káide. Analytici sa však pýtali, ako je možné, že muž sa dostal do takého dobre stráženého objektu.
Pocitu nestability ešte nahráva politická kríza. Najsilnejšia strana v Iraku Irakíja odstúpila od koaličných rokovaní po tom, čo ju súčasný premiér a líder druhej najsilnejšej strany Nurí Malíkí označil za sunnitskú. Strana sa označuje za národne orientované zoskupenie pre všetkých Iračanov.
Čakanie na ospravedlnenie
Jej líder Ijád Alláví patrí k šiitom, ale stranu volilo aj veľa sunnitov. Alláví je pripravený sa k vyjednávaniam vrátiť, ak sa Malíkí ospravedlní.
Pretrvávajúce etnické a náboženské nezhody, nestabilná politická scéna a slabá armáda môžu podľa niektorých názorov prispieť k vzniku občianskej vojny v Iraku.
