MOSKVA. Oznámila to dnes organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch a vyzvala na prešetrenie konania bezpečnostných síl.
Správa organizácie prišla v čase pretrvávajúceho napätia na kirgizskom nepokojnom juhu, pred októbrovými voľbami v tejto bývalej sovietskej republike, v ktorej sa nachádza americká i ruská vojenská základňa a rozkladá sa na trase prepravy drog, pašovaných z Afganistanu.
Na juhu krajiny vypuklo v júni etnické násilie, počas ktorého zahynulo najmenej 371 ľudí. Dočasná vláda sa región snažila dostať pod kontrolu už od apríla, keď prevzala moc po zvrhnutí prezidenta Kurmanbeka Bakijeva.
V dnes zverejnenej 91-stranovej správe citovala organizácia sídliaca v New Yorku niekoľko svedkov. Tí uviedli, že "muži v maskovacích uniformách riadili obrnené vojenské vozidlá, ktorými odstraňovali provizórne zátarasy postavené obyvateľmi. Tak uvoľnili davom prístup do (uzbeckých) štvrtí."
Podľa svedkov nasledovali za obrnenými vozidlami ozbrojení muži, vstúpili do uzbeckých štvrtí, strieľali do zvyšných obyvateľov, vyháňali ich a potom dovolili davu rabovať a podpaľovať domovy.
"Vládne sily... úmyselne alebo neúmyselne kryli násilnícke skupiny ľudí pri ich útokoch. Ďalšou otázkou, ktorá si vyžaduje vyšetrovanie, je, či sa na týchto útokoch zúčastňovali aktívne - a ak áno, do akej miery," uviedla správa Human Rights Watch.
Pri zrážkach medzi etnickými Kirgizmi a Uzbekmi boli podpálené tisíce domovov. Zdevastované boli celé časti miest Oš a Džalalabat aj dediny, 400.000 ľudí muselo ujsť. Human Rights Watch uviedla, že zaznamenala rozsiahle razie v uzbeckých štvrtiach, počas ktorých príslušníci bezpečnostných síl bili a urážali obyvateľov a rabovali ich domovy. V dedine Nariman podľa správy dvaja z 39 napadnutých obyvateľov neskôr zraneniam podľahli.
"Tí, čo sú zodpovední za hyenistické zločiny proti Kirgizom i Uzbekom počas júnových násilností, by mali byť trestne stíhaní bez ohľadu na ich národnosť, titul či postavenie," uviedol jeden z autorov správy Ole Solvang.
