Mníchov 22. mája (TASR) - Známy americký politológ, bývalý námestník ministra obrany Joseph S. Nye vydal pred niekoľkými mesiacmi knihu s názvom Paradox moci, ktorá veľmi dobre zapadá do udalostí týchto dní, sprevádzajúcich návštevu 43. prezidenta USA v Nemecku, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
Nyeovo dielko sumarizuje postavenie USA ako momentálne jedinej svetovej veľmoci a dopracúva sa k jedinečnému záveru: Amerika nesmie za nijakých okolností podľahnúť pokušeniu a začať zneužívať svoje súčasné bezkonkurenčné ekonomické a vojenské postavenie. Akonáhle by k tomu prišlo, stratia USA svoju "soft power", silu a schopnosť presviedčať. Zostane len arogancia a strach pred okolitým svetom. Stratené sympatie by si USA získavali späť len s veľkou námahou a nie je vôbec isté, či by sa to Američanom ešte podarilo. Politológove varovania patria v prvom rade samotným Američanom. V súčasnom svete však stojí voči paradoxu moci ďalší paradox - tento raz bezmocnosti, píše nemecký denník.
Tento paradox by si mali vziať k srdcu všetci tí, ktorí sa chystajú USA kritizovať vo veľkom štýle. Paradox bezmocnosti totiž hovorí, že pokiaľ je americká politika zrelá na kritiku - a ona takou skutočne je - musia byť kritické podmienky zamerané na konkrétne ciele a mali by sa vyznačovať silou argumentu, pokračuje nemecký denník. V opačnom prípade hrozí skutočne už len bezmocnosť - a tá sa v tomto konkrétnom prípade prejaví oslabením pozície nielen nemeckej vlády, ale aj celého európskeho spoločenstva, domnieva sa SZ.
Existujú totiž dôkazy, že Spojené štáty dokážu kritiku prijať a vyvodiť z nej aj poučenie. Samotní Američania už prišli na to, že je lepšie presvedčiť Európu o nevyhnutnosti vybudovania amerického systému protiraketovej obrany ako mávnuť nad starým kontinentom rukou. Aj v konflikte na Blízkom východe začínajú USA rešpektovať želanie Európskej únie, ktorá chce takisto využiť svoje možnosti a prispieť k riešeniu situácie v ťažko skúšanom regióne. Zdá sa taktiež, že USA sú ochotné vzdať sa úlohy globálneho ekologického Ramba a vziať do úvahy Kjótsky protokol, informuje denník.
Pred trištvrte rokom vyšlo do ulíc Berlína 200.000 ľudí, aby po tragickom 11. septembri vyjadrili solidaritu s USA. Účastníci jesenných stretnutí však nevyjadrili len súcit s postihnutými, ale aj nádej, že Amerika sa nedá strhnúť myšlienkou na pomstu a nezavlečie celý svet do vojnového požiaru. Terajšie mítingy by mali dať najavo, že okrem nesúhlasu s niektorými rozhodnutiami Bushovej administratívy sú súčasne aj prejavom sympatií voči spojencovi zo zámoria. Najnovšie demonštrácie v Berlíne však ukazujú pravý opak a vyvolávajú obavy, uzatvára SZ.
