ATÉNY. Napriek vysokému dlhu však Grécko plánuje v roku 2010 minúť na zbrojenie 6 miliárd eur, teda 2,8 percenta HDP, píše štvrtkové vydanie rakúskeho denníka Der Standard.
Dovážajú najviac na hlavu v Európe
Grécke výdavky na zbrojenie dosahovali v roku 2009 dokonca viac ako 4 percentá HDP. Podľa štúdie Švédskeho medzinárodného inštitútu pre mierový výskum (SIPRI) patria Atény dokonca medzi päť najväčších zbrojných importérov na svete.
Grécko má s ohľadom na počet obyvateľov najväčšiu armádu v Európe a najväčšie výdavky na zbrojenie na hlavu v Európskej únii. Na 11 miliónov obyvateľov Grécka pripadá 133 000 vojakov.
V roku 2004 upozornil Eurostat ministrov financií EÚ na to, že Grécko vydalo od roku 1997 do roku 2003 o 9 miliárd eur viac na zbrojenie, ako predtým pripustilo. Napriek tomu, že v tom čase bola už kríza v dohľade, kúpili Atény 6 fregát za 2,5 miliardy eur, vrtuľníky za 400 miliónov eur, bojové vozidlá a 6 ponoriek v hodnote miliardy eur.
Okrem firiem zarábajú aj vlády
Grécko tiež dlhuje nemeckej spoločnosti na výrobu ponoriek Howaldtswerke-Werft (HDW) dohodnuté splátky, uviedol nemecký nedeľník Welt am Sonntag. Na zbrojárskom obchode zarábajú okrem nemeckých a francúzskych firiem aj vlády, uvádza Der Standard.
Grécko zintenzívnilo vyzbrojovanie krajiny po cyperskom konflikte s Tureckom v roku 1974, keď turecká armáda obsadila sever ostrova v snahe zabrániť jeho pripojeniu ku Grécku.
