BERLÍN. Aj touto cestou posilníme zmysel pre cenu slobody, demokracie a právneho štátu. Pri príležitosti 49. výročia výstavby symbolu rozdeleného Berlína a povojnového Nemecka to vyhlásil dnes primátor hlavného mesta Klaus Wowereit.
Podľa jeho slov je dôležité stavať sa jednoznačne proti autoritárskym režimom a diktatúram. "O tom nás učia dejiny," dodal.
Klaus Wowereit položil veniec na pamätnom mieste v Bernauer Strasse a poklonil sa pamiatke obetí niekdajšieho východonemeckého režimu.
Na celom území Nemecka, ale predovšetkým v Berlíne, sa dnes koná množstvo spomienkových podujatí.
Počas jedného z nich na niekdajšej hranici medzi východnou a západnou časťou Berlína medzi štvrťami Treptow a Neukölln by mali premenovať jednu z ulíc po Chrisovi Gueffroyovi, poslednom utečencovi z bývalej NDR, ktorého východonemeckí pohraničníci zastrelili vo februári 1989.
Už skôr sa pietna slávnosť uskutočnila aj v Kaplnke zmierenia, ktorá v 90. rokoch 20. storočia vyrástla v niekdajšej zóne smrti, zamínovanom pásme medzi Východným a Západným Berlínom.
Naďalej niet overených, definitívnych číselných údajov o počte ľudí, ktorí prišli o život pri Berlínskom múre, respektíve v jeho okolí. Výskumné pracovisko z mesta Postupim však uvádza, že tam v období rokov 1961-1989 vyhaslo najmenej 136 životov.
V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR - armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií - hranice k Západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vybudovali opevnenie - Berlínsky múr, ktorý mal celkovú dĺžku 165 kilometrov a až do roku 1989, keď padol pod tlakom masových protestov občanov NDR, rozdeľoval mesto na dve časti. Z tohto symbolu rozdelenia povojnového Nemecka a bipolárneho sveta sa v súčasnosti zachovali iba menšie úseky.
