KIGALI, BRATISLAVA. Vopred rozhodnuté voľby. Na jednej strane úradujúci prezident Paul Kagame, ktorý v roku 1994 na čele Rwandského vlasteneckého frontu zastavil genocídu Tutsiov, proti nemu jeho súčasní či bývalí spojenci. Predpoklady sa potvrdili, Kagame získal až 93 percent hlasov a tým aj ďalší sedemročný mandát.
Zahraničné ľudskoprávne organizácie aj domáci oponenti však Kagamemu pripomínajú, že takto demokracia nevyzerá. Jeho vláda totiž nepustila do prezidentského súboja žiadneho opozičného kandidáta.
Kampaň navyše sprevádzali násilnosti. Kagameho obviňujú, že si objednal vraždu nepohodlného kritického novinára. Kagameho ľudia svojich kritikov označujú za tých, ktorí chcú zopakovať genocídu z roku 1994.
Hutuovia vtedy zabili asi 800tisíc menšinových Tutsiov a tých Hutuov, ktorí vraždenie odmietali. Samotný Kagame je Tutsi, no súčasťou oficiálnej štátnej politiky je zákaz rozdeľovania ľudí podľa kmeňovej príslušnosti.
Vláda hovorí, že prezident priniesol krajine prosperitu a pokoj. Nátlak na médiá obhajuje potrebou potláčania „genocídnych“ nálad, ktoré sú vraj medzi ľuďmi stále prítomné.
Ako dôkaz spomína tohtoročné granátové útoky. Ten posledný v stredu, priamo v Kigali, zranil siedmich ľudí. Polícia už na druhý deň zatkla troch podozrivých. Zo zodpovednosti obviňuje bývalých členov Kagameho strany, čo odišli do exilu v Juhoafrickej republike.
