MOSKVA, BRATISLAVA. Kým ruská vládna dvojka, prezident Dmitrij Medvedev a premiér Vladimir Putin namiesto dovolenky už týždeň bojujú v teréne aj na televíznych obrazovkách proti rozsiahlym požiarom, starosta horúcej Moskvy Jurij Lužkov (73) sa vo svojom meste objavil, až keď ten najhorší smog odfúkal vietor.
Namiesto boja so živlom a zdraviu nebezpečným smogom, ktorý radikálne zvýšil úmrtnosť, dal prednosť plánovanej trojtýždňovej dovolenke, kde sa rehabilitoval po športovom zranení.
Kremeľ sa hnevá
Ako píšu ruské agentúry, nahneval tým nielen Moskovčanov, ale aj Kremeľ, ktorý citlivo vníma nálady nahnevaných Rusov pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v roku 2012.
O to viac, keď viaceré sociologické prieskumy ukázali rekordný pokles popularity u oboch ruských lídrov. Obrázky akčného premiéra Putina, ktorý sľubuje rýchlu pomoc, to nezvrátili.
Dlhoročný starosta, ktorého manželka je jedna z najbohatších podnikateľov v Rusku aj vďaka stavebným zákazkám v Moskve, sa ukázal na verejnosti až v utorok na spoločnej tlačovke s Putinom. V čase, keď ruské médiá citovali zdroj z Kremľa, ktorý označil Lužkovovu neprítomnosť „v čase, keď boli potrebné rýchle rozhodnutia, za nie práve vhodnú, Lužkov mal byť v hlavnom meste, kde ľudia trpeli na toxickú otravu a nie oddychovať“, citovala agentúra Ria Novosti nemenovaného predstaviteľa Kremľa.
Lužkov: A deje sa niečo?
Lužkov (73) však dôvod na kritiku nevidí. „Aký je problém? Máme nejakú mimoriadnu situáciu či krízovú situáciu? Aký je problém s Moskvou?“ povedal Lužkovov hovorca pre LifeNews 6. augusta. Ako si ruská agentúra všimla, o tri dni už Lužkov, nadšený včelár, nariadil, aby jeho cenami ovenčené úle vysťahovali zo smogom zamoreného mesta.
Počas tých najväčších horúčav a najsilnejšieho smogu chýbal v Moskve aj slovenský veľvyslanec Jozef Migaš. Chýbal, aj keď ambasáda riešila mimoriadnu situáciu v meste a rozhodla sa poslať deti zamestnancov domov.
Slovenskí diplomati plány nemenia
„Dlhodobo plánovanú dovolenku si čerpali aj ďalší zamestnanci,“ povedal SME riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga. Chod nášho veľvyslanectva v Moskve podľa neho napriek tomu narušený nebol.
Plamene oživili smog z Černobyľu
Požiare zachvátili lesy, na ktoré spadli rádionuklidy z černobyľskej elektrárne.
MOSKVA, PRAHA. Nielen Moskve a okolitým oblastiam hrozí nové nebezpečie. Požiare zachvátili lesy v oblastiach, kde po havárii na Černobyľskej atómovej elektrárne v roku 1986 spadli rádioaktívne oblaky.
Ruskí ekológovia varujú: dym z požiarov zúriacich v oblastiach zasiahnutých pred 26 rokmi rádioaktívnym spadom z černobyľskej elektrárne sa môže vďaka vetru začať nekontrolovane šíriť. Ruské oficiálne miesta nabádajú nepreceňovať nebezpečenstvo a nepodliehať panike.
Požiare, ktoré v Rusku zúria už vyše týždňa, zabili vyše 50 ľudí a zničili stovky domov, zachvátili viacero oblastí, ktoré boli zasiahnuté rádioaktívnym spadom. Potvrdila to aj štátna inštitúcia Ruská ochrana lesov.
Ako uviedol známy ekológ, člen Ruskej akadémie vied Alexander Jablokov, rádionuklidy v ovzduší sa môžu rozšíriť, ak bude fúkať „správny“ vietor, až do východnej Európy. Zároveň dodal, že rádioaktívna katastrofa nie je pravdepodobná.
K havárii Černobyľskej atómovej elektrárne, ktorá sa nachádza na území Ukrajiny, došlo 26. apríla 1986. Celkovo bola znečistená plocha na rozlohe 160tisíc štvorcových kilometrov na Ukrajine, v Rusku a Bielorusku. V Brjansku nechalo zhodiť vedenie ZSSR rádioaktívny oblak, aby nedoletel do Moskvy.
Petra Procházková,
agentúra Epicentrum
