Washington 21. mája (TASR) - Septembrové útoky na USA veľkou mierou prispeli k tomu, že v roku 2001 si medzinárodný terorizmus vyžiadal doteraz najviac obetí, aj keď sa počet útokov znížil, informovalo dnes americké ministerstvo zahraničných vecí.
Vo výročnej správe s názvom Globálny boj proti terorizmu sa uvádza 346 teroristických útokov za rok 2001, čo je oproti roku 2000 o 80 útokov menej.
V počte obetí však rok 2001 vedie - 3547 mŕtvych, z čoho 90 percent zahynulo práve 11. septembra pri útokoch na Washington a New York. Rok predtým zahynulo pri teroristických útokoch 409 ľudí.
V správe sa ďalej uvádza, že charakter plánovania, organizácie a koordinácie septembrových útokov naznačuje rastúcu hrozbu použitia chemických, biologických či nukleárnych zbraní teroristickými skupinami.
Ministerstvo upozorňuje, že hrozba sa netýka len siete al-Káida Usámu bin Ládina, ktorý vyhlásil, že získanie tohto druhu zbraní je "náboženskou povinnosťou".
Správa pripomína hrozbu použitia kyanidu v Ríme začiatkom roka. Skupina plánujúca útok mala údajne plány siete vodovodných rozvodov neďaleko americkej ambasády v Ríme.
"Zamedzenie šírenia zbraní hromadného ničenia, príslušnej dokumentácie a technológii, ktoré bolo vždy základným pilierom národnej bezpečnosti, sa po septembrových útokoch stalo ešte naliehavejšou celosvetovou prioritou," píše sa vo výročnej správe.
Palestínska samospráva a jej vodca Jásir Arafat figurujú v správe ako bojovníci proti terorizmu, ktorého cieľom je Izrael. "Bezpečnostné služby Palestínskej samosprávy zneškodnili niekoľko útokov namierených na Izraelčanov. Okrem toho, objavili a skonfiškovali zbrane a výbušniny," píše sa v správe, ktorá pripomína, že tieto kroky nezabránili zvyšovaniu násilia v oblasti.
Americké ministerstvo zahraničných vecí vo svojej bilancii bez akýchkoľvek komentárov spomína januárové zabavenie plavidla izraelskou armádou, na ktorého palube bolo 50 ton zbraní pre palestínske skupiny v Gaze a Predjordánsku. Správa na druhej strane zdôrazňuje, že Arafat prisľúbil americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi prijať trvalé a účinné opatrenia proti terorizmu.
V súvislosti s Izraelom americké ministerstvo zahraničných vecí vyzdvihlo, že táto krajina je už "tradične jedným z najvernejších spojencov USA v boji proti terorizmu", pričom sa vzájomné vzťahy utužili najmä po septembrových útokoch na USA.
Kým sa celosvetová pozornosť sústreďuje na americký boj proti terorizmu a operácie v Afganistane proti sieti al-Káida, správa tvrdí, že viac ako polovicu minuloročných útokov predstavovalo bombardovanie ropovodu v Kolumbii.
Ministerstvo zahraničných vecí v tohtoročnej správe nezmenilo zoznam krajín, ktoré podporujú terorizmus, ako je Irán, Sýria, Líbya, Irak, Sudán, Kuba a Severná Kórea, no pripustilo, že Sudán a Líbya majú podľa všetkého najbližšie "k pochopeniu, čo musia urobiť, aby už nemali nič spoločné s teroristickým obchodovaním a obe krajiny prijali opatrenia, ktoré ich vedú správnym smerom".
Zatiaľ čo Irán, Sýria a Severná Kórea podnikli "obmedzené kroky" pri potláčaní medzinárodného terorizmu, Irán a Sýria sa snažia "hrať na obe strany" podporovaním Hamasu a Hizballáhu, pričom ho označujú za pomoc "národnooslobodzovacím hnutiam". Správa dodáva, že kroky Severnej Kórey sa v tejto oblasti "náhle zastavili".
Za najaktívnejšieho podporovateľa terorizmu správa znovu označila Irán, ktorý podporuje najmä Hizballáh a palestínske skupiny odporu ako Hamas či Islamský džihád. Podpora Iránu spočíva vo výcviku, dodávkach zbraní a finančných dotáciách. Jeho účasť na septembrových útokoch správa vylučuje.
3 4 vi juh
