Oznámil to na dnešnom stretnutí s novinármi vo Washingtone americký minister zahraničných vecí Colin Powell po skončení schôdzky so srbským premiérom Zoranom Djindjičom a juhoslovanským šéfom diplomacie Goranom Svilanovičom.
Washington zmrazil finančnú pomoc pre Juhosláviu vo výške 40 miliónov dolárov 31. marca tohto roku, pretože Belehradu sa nepodarilo do stanoveného termínu začať plne spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu.
Powellovým podpisom sa pomoc pre túto balkánsku krajinu po dvoch mesiacoch suspenzie obnovuje a Washington zmrazené finančné prostriedky opäť uvoľní. Týmto krokom sa zároveň začne aj komplikovaný proces "rozmrazovania" juhoslovanských aktív, ktoré boli v amerických bankách zmrazené už roky.
Podľa Powella sa Spojené štáty rozhodli prijať rozhodnutie o obnovení pomoci s ohľadom na nové právne normy, ktoré nedávno prijal belehradský parlament v súvislosti s obvinenými vojnovými zločincami a ich vydávaním do Haagu.
Washington tiež vyjadril spokojnosť s vydávaním sa niektorých podozrivých do Haagu dobrovoľne, a vyzdvihol aj prepustenie kosovských Albáncov, ktorých Belehrad zadržiaval od roku 1999.
Srbský premiér Djindjič vyjadril "maximálnu spokojnosť" s rozhodnutím USA a označil ho za krok, ktorý "odstraňuje prekážky v našich vzájomných vzťahoch". Zároveň prisľúbil americkej strane, že Juhoslávia bude pokračovať v reformách a úsilí stabilizovať balkánsky región.
Zdôraznil, že Juhoslávia je zaviazaná nastúpenému smeru smerom k dodržiavaniu ľudských a menšinových práv, ceste trhovej ekonomiky, "aby sa mohla pripojiť k demokratickej rodine ostatných európskych krajín, samozrejme s podporou americkej strany," uzavrel Djindjič.
Colin Powell však pripomenul, že Spojené štáty majú aj napriek uvoľneniu finančnej pomoci pre Belehrad naďalej "mimoriadny záujem" na tom, aby sa generál Ratko Mladič, ktorý je stále na úteku a pravdepodobne sa zdržiava na území Juhoslávie, dostal čo najskôr do rúk spravodlivosti.
