Berlín/Varšava 21. mája (TASR) - Existuje reálne nebezpečenstvo, že spor okolo Benešových dekrétov zaťaží aj nemecko-poľské vzťahy. Podľa informácií, ktoré má k dispozícii redakcia nemeckého denníka Die Welt, pripravuje poslanecká frakcia nacionalistickej, euroskeptickej Ligy poľských rodín v Sejme návrh rezolúcie, v ktorej vyjadruje "plnú solidaritu s postojom vlády Českej republiky" voči právnym predpisom, známym ako Benešove dekréty, píše dnešné vydanie spomínaného denníka.
Pokus vydávať dekréty za nezlučiteľné s právom Európskej únie "otvára cestu k priamym vlastníckym požiadavkám bývalých nemeckých obyvateľov Česka, Slovenska, Poľska a Ruska", uvádza sa v rezolúcii.
Podnetom pre najnovšie energické vystúpenie časti poslancov poľského parlamentu je obava, že po preskúmaní Benešových dekrétov by mohol Európsky parlament obrátiť pozornosť na porovnateľné predpisy poľskej vlády z rokov 1945-46.
Varšava by preto mala spraviť to, čo urobila Praha - vyzvať víťazné mocnosti, aby potvrdili Postupimskú dohodu z roku 1945 a povojnové usporiadanie Európy, domnievajú sa poslanci. Predstavitelia Ligy poľských rodín zastávajú taktiež názor, že táto téma sa musí objaviť aj v príslušných prístupových zmluvách, informuje ďalej Die Welt.
Zahraničný výbor Sejmu síce posunul prerokovanie návrhu spomínanej rezolúcie na neskorší termín, situácia okolo Benešových dekrétov však znepokojila aj poľského prezidenta Aleksandra Kwasniewského. Práve tento štátnik varoval počas svojej poslednej návštevy Nemecka, že "pokiaľ by rozhodnutia Hitlera, Beneša, Roosevelta, Churchilla a Stalina mali blokovať našu cestu do EÚ, potom sa nachádzame v schizofrenickom svete".
Bývalý šéf poľskej diplomacie Wladyslaw Bartoszewski, ktorý v roku 1995 vyjadril na pôde nemeckého parlamentu poľutovanie nad povojnovým vyhnaním Nemcov, prednedávnom varoval, že nemecká strana robí chybu, pokiaľ spája historickú a morálnu stránku Benešových dekrétov s právnymi alebo finančnými požiadavkami a dekréty dáva do súvisu so vstupom do EÚ, pripomína nemecký denník.
Strach pred návratom Nemcov možno celkom reálne cítiť v Sliezsku, Pomoransku a Mazúrach. Potvrdzuje to aj Marek Czaplinski, vedúci katedry sliezskych dejín na univerzite vo Vroclave. "V predvečer vstupu Poľska do EÚ sa v našej vlasti zintenzívnili antinemecké pocity."
