Ruské médiá piatok označili za najzadymenejší deň v roku. Rozsiahle lesné požiare v okolí hlavného mesta neustupujú. Úmrtnosť sa radikálne zvýšila, hoci to úrady nepriznávajú.
MOSKVA, BRATISLAVA. Jedna prechádzka po slávnom Červeným námestí a každému chodcovi je hneď jasné, že rozsiahle lesné požiare v okolí ruského hlavného mesta sa vymkli spod kontroly. Dym z horiacich oblastí rašelinísk a lesov už týždeň znepríjemňuje život Moskovčanom a tým menej šťastným ničí domovy.
Aj v piatok počet lesných požiarov dosahoval podľa agentúry Ria Novosti takmer šesťsto. Územie spálenísk sa nebezpečne blíži k 200tisíc hektárom. A predpoveď počasia stále nehlási dažde ani slabnúci vietor.
Bez rúška ani krok. Tie sa však vypredali
Úrady v ruskom hlavnom meste v piatok vyzývali obyvateľov, aby radšej ostali doma. Nebezpečné splodiny z požiarov zaviate nad mestom päťnásobne prekročili bezpečnostný limit. Vôbec najviac od vypuknutia rekordných horúčav, na ktoré si Moskovčania po mesiaci už pomaly zvykli.
Miestne úrady o tom podľa ruských médií nahlas nehovoria, ale úmrtnosť sa radikálne zvýšila. Zrejme troj až štvornásobne. Oficiálne čísla prídu podľa agentúry Interfax v najbližších dňoch. Potom, čo sa začali šíriť fámy, že mŕtvych je až desaťnásobne viac ako obyčajne, sa ozvali zdravotníci a vyzývali ľudí, aby nešírili paniku.
„Cítim sa, ako by mi horel dom a ja nemám kam ujsť,“ prezradila svoje pocity 32-ročná Moskovčanka Jelena Petrenkovová pre agentúru Reuters. Na tvári mala namiesto rúška len papierové vreckovky. V lekárňach sa totiž podľa agentúry tieto ochranné masky vypredali. Dym s nebezpečne vysokou koncentráciou oxidu uhličitého sa dostal aj do metra, ktoré denne využívajú milióny ľudí.
Tých teraz úrady vyzývali, aby radšej ostali doma. Ako napísal Reuters, aj tradičná výmena stráží pred Kremľom sa ruší.
Na snímke americkej agentúry pre letectvo a vesmír NASA sa nedá prehliadnuť obrovská oblasť postihutá požiarmi. Dym z nich prakticky pokryl väčšinu európskej časti Ruska. Plamene doteraz zabili 52 ľudí a zničili dve tisícky domov.
Väčšinou išlo o drevené domčeky v chudobných dedinách bez poriadnej plynofikácie či riadnej toalety. Postihnutým rodinám už premiér Vladimir Putin sľúbil finančnú pomoc, vďaka ktorej si budú môcť postaviť modernejší domov.
Nebezpečná radiácia
Nekončiace požiare sú zlou správou pre potravinársky priemysel. Množstvo obilia, ktorého je Rusko spolu s Kanadou najväčším exportérom na svete, zhorelo. V krajine preto platí zákaz jeho vývozu. Slabá viditeľnosť spôsobila aj zdržanie niektorých letov. Nie práve optimisticky vyzneli slová vlády, že požiare môžu zvýšiť nukleárnu hrozbu a oživiť rádioaktívne častice pochované v stromoch či v rastlinách po havárii černobyľskej jadrovej elektrárne v roku 1986 na Ukrajine.
Požiare súvisia aj s nami
V strednej Európe sú to povodne, v Rusku požiare. Tieto katastrofy majú niečo spoločné.
MOSKVA, BRATISLAVA. Mŕtvi, minimálna viditeľnosť a unavení hasiči, ktorí prehrávajú boj s prírodným živlom. Taká je situácia v Rusku. Podľa britského denníka Financial Times to však nie je náhoda a dalo sa to očakávať. Ruské požiare dokonca môžu súvisieť so záplavami, ktorých obeťou sa stalo aj Slovensko.
„Atlantické cyklóny, ktoré unášajú mraky naprieč Európou, narazili na vysoký tlak v Rusku,“ povedal pre Financial Times Andras Reis, hovorca maďarského meteorologického úradu. Nastala tak situácia, ako keby vedrá s vodou vrazili do tehlovej steny a vyliali sa - na Slovensko, Maďarsko či Poľsko. To tiež spôsobilo, že Rusko ostalo suché a vyskytli sa ideálne podmienky na rozsiahle požiare.
„Tieto požiare vznikli aj vďaka atypickému prúdeniu v atmosfére,“ hovorí pre SME klimatológ Milan Lapin. „Už od jesene 2009 bola slabá výmena vzduchu medzi oceánom a kontinentmi na severnej pologuli. Oceány sú pritom asi pol roka najteplejšie od začiatku meteorologických meraní a v atmosfére je aj preto veľké množstvo vodnej pary - teda väčší výpar z morí.“
Ukazuje sa, že globálna zmena klímy môže mať v rôznych oblastiach rôzne prejavy, ktoré však vzájomne súvisia. Jeden jav môže spôsobiť v strednej Európe záplavy, no v Rusku zase rozsiahle suchá a oheň. „Píšeme o tom už takmer dvadsať rokov, že ohrievanie atmosféry aj v miernej zóne Zeme zvýši riziká sucha a požiarov, pretože sa zvyšuje výpar z kontinentov. Obzvlášť, ak sú v oblasti ihličnaté lesy, ktoré sú na požiare mimoriadne náchylné,“ hovorí Lapin.
Dodáva tiež, že samotné požiare v Rusku by na slovenskú klímu nemali mať výraznejší vplyv.
Tomáš Prokopčák
