Latinsko-americké prápory totiž nadobudli v kardinálskom kolégiu silnú prevahu. Ich počet dokonca prevýšil aj číslo talianskych kardinálov a tak je celkom možné, že pri nasledujúcej voľbe pápeža bude mať v tomto smere purpurový ibero-juhoamerický blok pri svojej relatívnej väčšine rozhodujúce slovo, zdôrazňujú noviny. Závratne sa tak zvýšila možnosť, že tretie milénium privíta pápeža z tretieho sveta, ktorý bude rozprávať po španielsky alebo po portugalsky.
Pohľad na čísla ukazuje, že ešte do nedele čelil 16-členný latinsko-americký blok kardinálov-voliteľov 17-člennej talianskej voliteľskej purpurovej skupine. Od nedele však stojí v latinsko-americkom kardinálskom šíku až 26 kardinálov, čo je o dvoch viac ako na súčasnej talianskej strane.
Ak sa však k zástupcom Latinskej Ameriky pridá aj skupina španielskych a portugalských kardinálov, bude mať ibero-latinsko-americký batalión dokopy 33 hlasov, čo je skutočne prekvapujúce číslo, komentuje taliansky denník.
K zvoleniu "Juana Pabla III." by však mohli dopomôcť aj severoamerickí kardináli, vedomí si toho, že z jedinej superveľmoci na svete zatiaľ nemôže vzísť hlava rímsko-katolíckej cirkvi.
Karol Wojtyla na začiatku tretieho milénia upravil geografiu konklávy. Sedem nových talianskych kardinálov však nie je žiadnym výraznejším prínosom do "talianskeho bloku", pretože sú medzi nimi rozdiely ako medzi dňom a nocou, najmä ak máme na mysli kardinálov Biffiho a Martiniho, dodáva La Repubblica.
Možnosť zvolenia ďalšieho talianskeho pápeža sa však nezakladá na etnickom patriotizme, komentuje denník. Kardináli by si mali vybrať flexibilného pápeža-sprostredkovateľa, ktorý je schopný postaviť sa na čelo rímsko-katolíckej cirkvi a preniesť určité množstvo pápežskej moci v prospech biskupov na všetkých piatich kontinentoch.
Ak sa voľba poľského pápeža stala signálom ukončenia talianskej centralizácie v rímskokatolíckej cirkvi, jeho pontifikát zároveň "podaroval" 21. storočiu katolicizmus, ktorý už nie je poznačený eurocentrizmom, uzatvára La Repubblica.
