TOKIO. Spojené štáty americké (USA) sa v osobe svojho veľvyslanca v Japonsku Johna Roosa prvýkrát zúčastnia na spomienkovej akcii na obete prvého útoku s jadrovými bombami, ktorý sa stal 6. augusta 1945 v japonskej Hirošime.
Tento dátum sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní, známy je aj pod názvom Deň Hirošimy. O tri dni neskôr 9. augusta 1945 americké letectvo zhodilo jadrovú bombu aj na mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.
Pri príležitosti 65. výročia týchto udalostí sa prvýkrát v Japonsku na spomienkových podujatiach zúčastní aj generálny tajomník OSN. Pan Ki-mun už do krajiny vychádzajúceho Slnka pricestoval 3. augusta, aby si počas spomienkovej udalosti pri Pamätníku mieru uctil obete jadrových útokov v oboch mestách. Pan Ki-munova návšteva Hirošimy a Nagasaki sa má stať silným signálom pre medzinárodné spoločenstvo, aby napredovalo k jadrovému odzbrojeniu.
Rok 2010 sa v spojitosti s útokmi na japonské mestá bude viazať ešte k jednej udalosti - úmrtím jediného človeka, ktorý prežil zhodenie jadrových bômb na obe mestá. Cutomu Jamaguči vo veku 94 rokov zomrel 4. januára tohto roku na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Japonsko v ňom "prišlo o jedného z najdôležitejších svedkov tých čias". Na hrozby jadrových zbraní v roku 2006 upozornil aj na pôde OSN.
Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.
Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s atómovou bombou uskutočnili Američania pri Almogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.
Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou ich politického nátlaku, usilujúceho sa o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Spencer Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a neskôr 9. augusta 1945 na Nagasaki.
Dňa 6. augusta 1945 o 8.15 h miestneho času nad Hirošimou - prístavným mestom na ostrove Honšú - americké bombardovacie lietadlo B-29 "Enola Gay" zhodilo na centrum mesta z výšky 10 kilometrov padák s jadrovou náložou. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby "Little Boy", zloženej z uránu 235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT. Nad mestom sa zdvihol obrovský oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zomrelo 70.000 - 80.000 ľudí, vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr umreli desaťtisíce osôb, postihnutou ostala ďalšia generácia.
Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.
Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-1956 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho. V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov jadrového zbrojenia.
www.calend.ru
