Páter Šabo (9. 11. 1926- 25. 7. 2010) bol misionár, no napriek tomu nikdy nebol v misiách v Afrike či na Sibíri, ako si ich predstavuje bežný laik. Celý život však venoval podpore spolubratov verbistov v misiách a v čase totality práci duchovného vo farnosti. „V Terchovej sa ukázal jeho misionársky duch, keď dokázal spojiť to terchovské tradičné ľudové s duchovným," povedal provinciál verbistov Ján Halama.
Jozef Šabo. FOTO - SVD
Jozef Šabo rád spomínal na úsmevnú príhodu z Terchovej. „Keď som sa tam mal nasťahovať, šiel som do kostola, odkiaľ vychádzala pani a zostala sa modliť v kostole. Po čase sa mi ospravedlnila, že si myslela, že som Cigán. Bol som fakt opálený."
V roku 1948 zložil večné sľuby, no o dva roky neskôr po likvidácii rehoľných spoločenstiev sa dostal do Podolínca, neskôr pracoval na výstavbe barakov pre kasárne či v oceliarňach v Kladne: pre zdravotné problémy a po dvojročnom liečení ho po urgenciách vojenského lekára prepustili do civilu.
Tajne ho v časoch socializmu v roku 1960 v Poľsku vysvätili za kňaza. Trikrát sa pokúšal utiecť do Švédska, kým ho nechytila polícia. Až o päť rokov ho prepustili po všeobecnej amnestii.
Od roku 1975 bol dvadsať rokov farárom v Terchovej. Zaslúžil sa o rozvoj tradičnej Jasličkovej pobožnosti a o založenie Cyrilometodských dní, po revolúcii o obnovenie činnosti spoločnosti božieho slova na Slovensku. V posledných rokoch života bol vyhľadávaným spovedníkom.
