Na valnom zhromaždení sa očakáva konfrontácia medzi krajinami ako Austrália a Nový Zéland, ktoré chcú sprísniť ochranu veľrýb, a tradičnými veľrybárskymi štátmi Japonskom a Nórskom.
Japonský minister rybolovu Tsutomu Takebe hneď na úvod zhromaždenia vyzval na zrušenie embarga na komerčný lov veľrýb. Podľa neho treba zrušiť výnimočné postavenie týchto morských cicavcov a pristupovať k nim ako ku každému inému morskému zdroju obživy.
Predstavitelia USA a ďalších štyroch štátov kritizovali tvrdenia japonskej vlády, že stúpajúci počet veľrýb zapríčinil úbytok iných druhov rýb. Podľa zástupcu americkej delegácie Rollanda Schmittena pre to neexistujú žiadne vedecké dôkazy. Skutočnou príčinou úbytku je nadmerný rybolov.
Ochranári sa obávajú, že Tokiu sa podarí presadiť komerčný lov veľrýb pod rúškom vedy. Japonsko by mohlo získať trojštvrtinovú väčšinu pre svoj program lovu veľrýb na "vedecké účely", ktorý by umožňoval zabitie 600 zvierat za rok.
Valné zhromaždenie IWC ukončí výročnú konferenciu tejto organizácie, ktorá sa začala v apríli. Či sa bude o japonskom návrhu zrušiť zákaz komerčného lovu veľrýb, platnom od roku 1986, hlasovať, nie je jasné. Organizácia Greenpeace dáva tejto iniciatíve 50-percentnú šancu na úspech.
V priebehu konferencie sa stali členmi IWC ďalšie štyri štáty, vrátane Mongolska, takže nové rozloženie síl je zatiaľ nejasné. Greenpeace obvinila Japonsko, že krajiny tretieho sveta nalákalo do IWC peniazmi, aby presadilo svoje požiadavky.
Japonsko i Nórsko doteraz neuspeli s požiadavkou obnovenia komerčného lovu veľrýb, naposledy na konferencii IWC, ktorá sa konala vlani v Londýne. Zámer Japoncov zdôrazňuje aj výber miesta rokovania Šimonoseki, v ktorom sa generácie rodín živia lovom veľrýb.
Napriek zákazu lovu Japonsko zabije od roku 1987 asi 400 veľrýb ročne pri Antarktíde a 250 v severozápadnom Pacifiku. V krajine sa každý rok predá asi 2000 ton veľrybieho mäsa, považovaného za delikatesu.
