V žiackej kategórii sa stal Šatan (na snímke v strede) a Višňa (vpravo) majstrom Slovenska v topoľčianskom drese. Radoslav Hecl je z toho istého regiónu. Vtedy určite nikto netušil, že o niekoľko rokov sa opäť stretnú v jednom drese a stanú sa majstrami. Majstrami sveta! Učiteľka Mira Šatana o ňom nevedela povedať nič zlé. Nakoniec, ako všetci. FOTO SME – ROMAN KRPELAN
Slovenská verejnosť ho začala vnímať v roku 1994, na olympiáde v Lillehammeri. Po boku Petra Šťastného sa stal najlepším kanonierom olympijského turnaja, v ktorom sme pri troške šťastia mohli získať medailu. Napriek tomu po návrate do vlasti vznikla „šatanománia“, ktorá v novodobých dejinách slovenského športu nemá obdobu. „Šarky“, ako ho prezývajú spoluhráči, si to zaslúži. Aj to, že ho už od osemnástich – toľko totiž vtedy mal – obliehali obdivovateľky na každom kroku. Jeho otec si zaspomínal, že kolotoč bol okolo neho skutočne nepredstaviteľný. Poštár vtedy raz priniesol v jeden deň Šarkymu dvestopäťdesiat listov.
A potom sa Miro Šatan vytratil. Šiel skúšať šťastie v Amerike. V najlepšej hokejovej súťaži sveta sa prepracoval medzi najlepších a najobávanejších zakončovateľov. Nejednu poklonu na jeho adresu mu zložila aj brankárska superstar Dominik Hašek.
Najhoršia vlastnosť. Existuje?
Do topoľčianskej prípravky vybral mladého Šatana jeho prvý tréner Jozef Nemec: „Kto vedel spraviť zhyb, bol prijatý. Museli mať svaly na rukách. To bol základ.“ Zistiť na Mira niečo, čo by naznačovalo, že aj on je len človek, a nie superman, je doslova nemožné: „Má, samozrejme, aj negatívnu vlastnosť. Tú, že chcel dať vždy všetky góly sám. Najviac ho štvalo, keď som mu hovoril, aby viac nahrával. Občas som ho musel vyťahať za uši.“ (Smiech.)
Tréner Nemec bol aj jeho učiteľom na základnej škole: „Kontroloval som im aj známky. Vždy patril medzi najlepších žiakov. Bol naozaj príkladom vo všetkom.“ Ani v kritickom období dospievania, nikto nepochyboval o tom, že Miro urobí všetko preto, aby bol najlepší: Neflákal sa, všetko venoval hokeju. On mal svoj sen. Keď skončil gymnázium, povedal doma rodičom, že bude hokejistom.“
Aj otec „Višňu“ Tibor Višňovský si na Šatana z mladosti spomína: „Bol od začiatku výrazný talent. Tá túžba po víťazstvách a góloch bola u neho viditeľná. Odmalička mal pevnú vôľu a neuveriteľnú schopnosť dávať dôležité góly. Nechal by preto dušu na ľade.“
Súkromie si prísne stráži
Otec Emil Šatan s manželkou Margitou majú dvoch mladších synov. Petra, ktorý už s hokejom skončil, a devätnásťročného Emila, ktorý hráva v juniorskej súťaži v USA. Otec pracuje v súkromnej firme s názvom „Šatan – opravy a údržba melioračných zariadení“, so siedmimi ľuďmi. Viac sa nedozviete. Miro Šatan si súkromie prísne stráži. Má niekoľkoročnú známosť, vyštudovanú opernú speváčku Ingrid Smolinskú. Milá kučeravá blondínka s postavou, ktorú by jej mohli závidieť aj slovenské missky, na seba takisto nesústreďuje záujem. Pritom keď hral „Šatanov domácky tím“, Buffalo Sabers, v roku 1999 finále NHL, Ingrid spievala pred zápasom priamo z ľadovej plochy naživo americkú aj kanadskú hymnu: „V Buffale musíme vždy po určitom čase zmeniť adresu. Fanúšikovia si Mirka nájdu všade a potom stoja pred domom, kde bývame. Ale viac vám nepoviem. A nefoťte ma, prosím, naozaj si želáme s partnerom najmä súkromie.“
To je pochopiteľné. Mirov brat Peter nám potvrdil, že je teraz u nich doma v Topoľčanoch úplné šialenstvo: „Neustále zvoní telefón, ľudia si chodia pýtať autogramy. Miro to nemá jednoduché a je už dosť vyčerpaný, aj keď to, samozrejme, chápe.“ Ale radšej nebýval v dome s rodičmi, ale na utajenej adrese.
Učil sa na slušné „dvojočky“
Možno bola tá utajená „skrýš“ práve pri škole, kde Miro Šatan študoval. Na gymnáziu v Topoľčanoch mu bola triedna učiteľka Zuzana Vilinová: „Po treťom ročníku šiel do Trenčína a tam aj zmaturoval. Napriek tomu, že dvojfázovo trénoval, školské povinnosti si plnil naozaj dobre. Zhodnotiť ho pár slovami? Skromný, slušný mladý muž a študent. Obľúbený medzi spolužiakmi, veľmi priateľský, bezprostredný. Skôr tichší, ale nie utiahnutý.“
Takže sa učil tento vzor dokonalosti, samozrejme, na samé jednotky? „Myslím, že u nás trojky ani nemal. Nedostal nikdy ani žiadnu poznámku. Mal dobré, spravodlivé dvojky. Učila som ho slovenčinu a náuku o spoločnosti. Jasné, že boli nejaké chyby v diktátoch, ale boli to drobnosti. Nevyčnieval z radu ani v dobrom, ani v zlom. Nikdy na seba nepútal pozornosť. Keby som vedela, že bude majster sveta, určite by som si nejaké veci archivovala.“
KAM SA CHYSTAJÚ NA DOVOLENKYTréner Ján Filc: Chce si splniť sen a odísť s karavanom do Chorvátska.
Kapitán Miro Šatan: Nechcel prezradiť. Ide s priateľkou a aj podľa slov aj podľa výrazu bolo zjavné, že sa veľmi teší.
Ľubomír Višňovský: V pláne má svadobnú cestu. Kam, to uvidí, chystá sa v najbližšom čase obehnúť cestovné kancelárie.
Miroslav Hlinka: Pôjde s rodinou a priateľmi k moru do Turecka.
Richard Lintner: K Stredozemnému moru a potom do Tatier.
Róbert Petrovický: Tiež asi do Tatier, ale ešte predtým pôjde dotiahnuť niektoré veci do Ameriky.
Michal Handzuš: Najbližšie dni strávi doma, v Banskej Bystrici, potom by sa rád vybral k moru. Zatiaľ nevie presne kam.
