WASHINGTON, BRATISLAVA. „Nevedeli sme, ako reagovať,“ priznal sa americkému denníku New York Times jeden z frustrovaných predstaviteľov Bieleho domu. Komentoval tak jeden z najväčších spravodajských únikov o vojne v Afganistane, ku ktorému sa dostala internetová stránka Wikileaks.
Administratívu prezidenta Baracka Obama síce únik vyše 90tisíc utajených armádnych dokumentov najskôr rozzúril, neskôr sa už snažila vyvolať dojem, že až taká veľká pohroma sa nestala.
Odhadujú škody
Dva dni po zverejnení dokumentov, ktoré ukazujú, že s vojnou v Afganistane je to oveľa horšie, ako vykresľuje Obamova vláda, Pentagon stále odhaduje škody. To podľa BBC môže trvať „dni, ak nie týždne“.
Už teraz však americká armáda aj vláda tvrdia, že nová stratégia, ktorá začala platiť začiatkom roka, sa nemení. Neruší sa ani spojenectvo s Pakistanom, ktorý, ako sa potvrdilo, nie je práve najspoľahlivejším partnerom.
Poradca pre národnú bezpečnosť generál James Jones hneď po vypuknutí škandálu tvrdil, že ide o ohrozenie národnej bezpečnosti aj vojakov v akcii. Tri svetové médiá, ktoré ako prvé nahliadli do archívu Wikileaks, ako aj samotná stránka, nezverejnili okolo 15tisíc dokumentov, pretože ich považovali za príliš citlivé.
Navyše aj tie najnovšie dokumenty sú sedem mesiacov staré. Čo je pre Obamu nepríjemné, je však načasovanie. V týchto dňoch by mal Kongres hlasovať o ďalšom financovaní vojny a pochmúrne detaily z Afganistanu mu môžu skomplikovať podporu.
Nič nové. Je to zlé
Ako napísal Washington Post, 24 hodín po zverejnení afganských archívov sa ukazuje, že škody nie sú až také veľké, keďže sa vlastne neodhalilo nič nové. „Vedeli sme, že vojna v Afganistane sa nevyvíja dobre, vedeli sme, že pakistanská tajná služba pomáha Talibanu,“ napísal komentátor Washington Post Richard Cohen, ktorý porovnal situáciu s vojnou vo Vietname, keď sa jeho noviny spolu s New York Times tiež dostali k tajným informáciám, takzvaným Pentagon papers.
Tie však na rozdiel od tých afganských verejnosť šokovali. Ukázali napríklad, že vláda Lyndona Johnsona zvyšovala vojnové úsilie, aj keď oficiálne tvrdila opak. V prípade Afganistanu ťažko hovoriť o prelome.
Čo sa doteraz nevedelo, napríklad, že talibovia používajú rakety ako kedysi mudžahedíni, či to, že o pohyboch najhľadanejšieho teroristu Usámu bin Ládina vie armáda viac ako priznávala, je zaujímavé, nie však kľúčové.
Navyše informácie ani neboli také tajné. Pri dokumentoch o Vietname išlo o materiály najvyššieho utajenia, v prípade Afganistanu skôr o dokumenty úradníkov na nižšej úrovni
„Bezprecedentný je rozsah a záber tohto úniku,“ povedal pre americký denník Geoff Morrell z Pentagonu. Americkí novinári sú presvedčení, že armádu teraz zaujíma viac únik samotný a ako k nemu došlo, než to, čo v ňom vlastne je. Kto sú whistlebloweri, teda tí, čo správy z Afganistanu vyniesli na internetový svet, si však Wikileaks postráži. Inak by stratila zmysel.
