BRUSEL. Island oficiálne odštartoval dnešným dňom rokovania o vstupe do Európskej únie, ktoré majú počas najbližších mesiacov preukázať pripravenosť krajiny z hľadiska právneho systému a inštitucionálnych predpokladov na začlenenie sa do EÚ.
Belgické predsedníctvo odovzdalo Islanďanom harmonogram zostávajúceho prístupového procesu, ktorý by mal v praxi začať v novembri tzv. screeningom, teda preberaním stavu islandskej legislatívy a inštitúcií. Ten by mal trvať do polovice budúceho roka a po ňom Island môže začať otvárať jednotlivé kapitoly, ktorých je spolu 35.
"Nebude to len taká jednoduchá cesta, ako to mnohí očakávajú a v problematických oblastiach si budú negociácie vyžadovať veľmi otvorenú debatu. Momentálna podpora vstupu na Islande bude musieť vyvolať poskytnutie viac informácií o EÚ, čo je v prvom rade úloha islandskej vlády, ale EÚ je pripravená podať pomocnú ruku v tomto procese," povedal komisár pre rozširovanie a susedskú politiku Štefan Füle, ktorý zdôraznil, že problematické oblasti nebudú počas rokovaní nechávať na koniec.
Stavili na dlhodobé projekty
"Je to deň oslavy, tak pre EÚ, ako aj pre Island. Island patrí do veľkej Európy a vždy počas histórie ťažil vo vývoji z toho, keď sa Európe otvoril. Keby sme sa uchádzali o členstvo pred piatimi, či šiestimi rokmi, svetová hospodárska kríza by Islandom nezalomcovala tak, ako to bolo pred dvoma rokmi," odôvodnil výhody vstupu do EÚ aj z ekonomického pohľadu minister zahraničných vecí Islandu Össur Skarphédinsson.
Video: Island sa po kríze snaží propagovať aj rozvoj turistiky
"Sme malá krajina, ale myslíme si, že máme čo ponúknuť aj my Európskej únii. Klopeme na dvere EÚ, ale neprichádzame s prázdnymi rukami. Island je závislý na rybolove ako možno nijaká iná krajina na svete, a preto je jeho snahou udržateľnosť v tejto oblasti. Aj keď islandský systém nie je perfektný, je nastavený aj teraz tak, aby rybárstvo fungovalo v dlhodobom horizonte. Skúsenosti Islandu môžu pomôcť celej EÚ, rovnako je to aj na poli energetickej politiky. Máme na to, aby sme ukázali potenciál alternatívnych zdrojov energie pre oblasti v Európe, ktoré ho nevyužívajú na rozdiel od nás," Össur Skarphédinsson.
Prístupový proces je v mnohých oblastiach len formálnou záležitosťou, pretože Island je už dlhšie členom Európskeho hospodárskeho priestoru i Schengenského priestoru, jeho brzdou však zrejme budú tri hlavné problematické oblasti.
Verejnú mienku rozdeľuje odškodnenie Britov a Holanďanov
Prvou je odškodnenie občanov Veľkej Británie a Holandska, ktorí utrpeli straty po krachu islandskej banky Icesave - severská krajina by mala prebrať záväzky vo výške niekoľkých miliárd eur. Druhou je legálny lov veľrýb v islandských vodách, ktorý nie je v súlade s právom EÚ, treťou podpora integrácie zo strany vlastných obyvateľov. Tí sa podľa prieskumov veľmi nehrnú za členstvom v EÚ a mohli by ohroziť snahu politických elít cez neúspešné referendum o vstupe. Európska komisia videla aj ďalšie rokovacie okruhy, v ktorých by mohli nastať ťažkosti - vidiecky rozvoj, poľnohospodárstvo, voľný pohyb tovaru, finančné služby a životné prostredie.
"Väčšina ľudí bola v posledných rokoch za vstup, iba v roku 2009 sa rozkolísala verejná mienka účinkom sporu našej krajiny s Holandskom a Veľkou Britániou. Ale pred vstupom to nie je nič nezvyčajné, že obyvatelia majú takéto nálady, sčasti sa to vyskytuje aj v Chorvátsku. Nie je to teda unikátna záležitosť, týkajúca len Islandu. Som optimistický v tom, že ľudia napokon podporia v plebiscite naše začlenenie sa do európskej vyššej štruktúry," neklesal na duchu Skarphédinsson.
Island je treťou kandidátskou krajinou, ktorá je momentálne vo fáze prístupových rokovaní - ďalšími sú Chorvátsko a Turecko, ktoré začali prístupové rokovania v roku 2005. Experti predpokladajú, že by sa Island mohol stať súčasťou EÚ v roku 2012 alebo 2013, približne v rovnakom čase ako Chorvátsko.
