WASHINGTON, BRATISLAVA. Cieľ internetovej stránky Wikileaks je jasný: dostať na verejnosť čo najviac tajných informácií bez toho, aby prezradili ich zdroj. Stala sa akýmsi nástrojom pre „whistleblowerov".
Ide o anglický výraz pre tých, čo pod podmienkou anonymity prezradia informáciu, o ktorej si myslia, že by ju verejnosť mala vedieť. Doslovný preklad je, „ten, čo píska na píšťalku", teda akýsi policajt, čo odhaľuje zločincov.
Dôležití whistlebloweri
Bez týchto „spravodlivých donášačov" by nebola slávna kauza Watergate, po ktorej musel rezignovať americký prezident Richard Nixon. Kým identita „Hlbokého hrdla", ako sa prezýval zdroj, ktorý vlámanie do kancelárie americkej Demokratickej strany v hoteli Watergate prezradil, je už päť rokov známa, najnovší a jeden z najväčších spravodajských únikov v histórii ostáva zahalený tajomstvom.
Záhada Wikileaks
Od koho získala Wikileaks taký rozsiahly archív o Afganistane, stránka mlčí. Priestor na ich analýzu ponechala trom svetovým médiám, ktoré sa v nich mesiac špárali a overovali. „Rozhodnúť sa zverejniť to, bolo ťažké, v niektorých prípadoch sme váhali medzi rizikom a verejným záujmom a niečo sme vtedy nezverejnili," napísali New York Times. Ich kolegovia z Guardianu či Spieglu sa zachovali rovnako. Išlo najmä o fakty, ktorých prezradenie by mohlo ohroziť protiteroristické operácie či životy agentov na bojom poli.
Potrebu médií ako kontroly moci vojna neznižuje, píše Peter Morvay.
O každom, kto má aspoň milión obyvateľov
Wikileaks sa tento rok už Afganistanom zviditeľnila, keď priniesla videozáznam, na ktorom americkí vojaci zastrelili kameramana agentúry Reuters. Ako včera sľúbil zakladateľ stránky Julian Assange (39), ich malý tím s vyše 800 dobrovoľníkmi má ďalšie odhalenia v zálohe.
Ak hovorí pravdu, niečo má aj o Slovensku. Wikileaks podľa jeho slov vlastní „dokumenty o každej krajine na svete, ktorá má vyše milión obyvateľov".
