HAVANA. Tento deň si na Kube pripomínajú ako Deň národnej rebélie (1953) - Útok na kasárne Moncada.
Sto ozbrojených Kubáncov pod vedením mladého právnika Fidela Castra podniklo útok na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba. Neúspešný pokus sa uskutočnil 26. júla 1953. Jeho cieľom bolo zvrhnúť režim diktátora Fulgencia Batistu. Útok sa nepodarilo dotiahnuť do konca z dôvodu nedostatočnej prípravy. Ešte skôr ako by sa rozšíril do celoostrovnej revolúcie, bol vládnymi vojskami potlačený. Od útoku na kasárne Moncada sa oficiálne datuje začiatok kubánskej revolúcie, ktorá sa úspešne skončila v roku 1959.
Iniciátorom útoku bola organizácia Hnutie mládeže storočia. Jej čelnými predstaviteľmi boli Fidel Castro a Abel Santamaria. Hnutie mladej kubánskej inteligencie vychádzalo z tradície José Martího a vonkoncom nesúhlasilo s vládnucimi praktikami diktátora Batistu. José Martí bol kubánsky mysliteľ, revolucionár a národný buditeľ, ktorý v 19. storočí bojoval za nezávislosť ostrova od Španielska. Batista bol nekompromisný a zároveň skorumpovaný muž, ktorý sa prostredníctvom dvoch revolúcií dostal dvakrát k moci. Diktátorom bol už v roku 1933, keď zorganizoval tzv. revoltu seržantov. V rokoch 1940-1944 bol na Kube prezidentom. Potom musel odísť ako neprijateľný pre krajinu do exilu, aby sa v roku 1952 vrátil, prostredníctvom armády získal moc a nastolil represívnu vojenskú diktatúru. Využíval podporu USA, ktoré sa obávali komunistického prevratu na Kube.
Najmä po druhej svetovej vojne (od roku 1952) kubánskeho diktátora výrazne podporovali USA. Ostrov bol rajom dovolenkárov zo Spojených štátov amerických a jeho hospodárstvo bolo prevažne v rukách amerického kapitálu. Predovšetkým vidiek trpel dlhodobou hospodárskou krízou skorumpovaného vládcu, ktorý odolával tlakom demokratického, ale aj komunistického charakteru. Jeho vláda bola symbolom neslobody a predovšetkým utrpenia vidieckeho obyvateľstva, ktoré sa utápalo v práci na rozsiahlych plantážach cukrovej trstiny.
Prvý Castrov pokus o zvrhnutie vojensko-represívneho režimu sa skončil neúspešne. Samotného Castra zajali a odsúdili na 15 rokov väzenia. Svoju obhajobu úspešne založil na odkaze José Martího. Možno aj preto ho v roku 1955 na základe amnestie prepustili. Odišiel do exilu v Mexiku. Poučený z prvého neúspešného, revolučného pokusu organizoval Hnutie 26. júla, ktoré pripravovalo inváziu na Kubu so zámerom zvrhnúť tamojší režim. Tento akt sa revolucionárom na čele s Castrom aj podaril, keď po tzv. gerilovej vojne (1956-1958) zvrhli v roku 1959 Batistov režim.
Fidel Castro sa neskôr priklonil k socializmu. Stal sa komunistickou analógiou diktátora Batistu, voči ktorého praktikám bojoval. Castro na udržanie moci používal výrazne antidemokratické prvky, represálie a podporu Sovietskeho zväzu.
Fidel Castro Ruz, ktorý v krajine vládol od 16. februára 1959 sa vzdal úradu kubánskeho prezidenta 19. februára 2008 a moc odovzdal do rúk svojho brata generála Raúla.
